Sobota, 15. augusta Nanebovzatie Panny Márie, slávnosť
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Zamyslenie
„Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa do judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1, 39)
Dnes slávime dogmu, čiže pravdu našej viery, ktorá hovorí, že Mária bola s dušou a telom vzatá do neba, kde sa stretla so svojím Synom Ježišom. Presvedčenie o nanebovzatí Panny Márie po celé stáročia bolo súčasťou Tradície Cirkvi, no za oficiálnu náuku ho vyhlásil až pápež Pius XII. v roku 1950. Toto vyhlásenie bolo výsledkom pôsobenia Ducha Svätého, ktorý celé stáročia viedol cirkevných predstaviteľov a teológov k stále hlbšiemu a jasnejšiemu chápaniu Písma a Máriinho poslania, ktoré je v ňom zachytené. Aj v Máriinom osobnom živote zohrával Duch Svätý dôvernú úlohu – viedol ju. Predstav si Máriu ako tínedžerku, ktorá svojim rodičom, Jozefovi a susedom vysvetľuje svoje nečakané tehotenstvo. Ak by konala ako bežné dospievajúce dievča, bála by sa o svoju budúcnosť a o svoju povesť, uzavrela by sa do seba a začala by panikáriť, pretože sa práve obrátil na ruby celý jej život. Mária však ani zďaleka nebola „typickou tínedžerkou“. Nezačala sa ľutovať a trápiť, čo s ňou bude. Poslúchla vnuknutie Ducha Svätého a uprednostnila potreby druhého pred svojimi vlastnými. Okamžite sa vydala na návštevu k svojej príbuznej Alžbete, ktorá bola tiež tehotná. A čo sa stalo, keď Mária pozdravila Alžbetu? Duch Svätý Alžbete zjavil, že Mária nosí v lone Mesiáša, ktorého jej ľud tak túžobne a dlho očakáva. Mária sa tomuto zjaveniu Alžbete nesmierne zaradovala a zo srdca jej vytryskol nádherný chválospev, ktorý poznáme pod názvom Magnifikat. Ak ťa trápi nejaký problém, spomeň si na Máriu a obráť sa k Duchu Svätému. To, že ti pomáha, zistíš podľa toho, že sa už priveľmi nezamýšľaš nad danou situáciou, ale túžiš radšej vyjsť zo seba a pomáhať ľuďom vo svojom okolí. To, že ide o Ducha Svätého, môžeš spoznať aj podľa pocitu, že v danej situácii je s tebou Boh. Mottom Máriinho života bolo neustále „áno“ Duchu Svätému. Čo keby sa stalo aj tvojím?
„Mária, oroduj za nás, aby sme sa čím viacerí obracali k Duchu Svätému tak, ako si to robievala aj ty.“
Zjavenie 11, 19a; 12, 1 – 6a. 10a – c; Žalm 45, 10 – 12. 15 – 16; Prvý list Korinťanom 15, 20 – 27a