Sobota, 14. augusta
Jozue prehovoril k ľudu: „Teraz sa bojte Pána a slúžte mu verne a úprimne. Odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii a v Egypte, a slúžte Pánovi. Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“ Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Pán vypudil všetky národy i Amorejčanov, obyvateľov krajiny, do ktorej sme vošli. Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“ Ale Jozue odvetil ľudu: „Nebudete môcť slúžiť Pánovi. Veď on je Boh svätý, Boh žiarlivý. On vám neprepáči zločiny a hriechy. Ak opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, on sa odvráti, pokorí vás a zničí, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“ Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie, budeme slúžiť Pánovi.“ Na to Jozue povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.“ Odpovedali mu: „Áno, sme.“ „Potom odstráňte cudzích bohov spomedzi seba,“ povedal, „a nakloňte svoje srdce k Pánovi, Bohu Izraela.“ A ľud Jozuovi odpovedal: „Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu. Budeme zachovávať jeho príkazy.“ V ten deň Jozue uzavrel zmluvu s ľudom a dal mu v Sicheme príkazy a ustanovenia a tieto slová zapísal do knihy Božieho zákona. Vzal veľký kameň a postavil ho tam pod dub, ktorý bol pri Pánovej svätyni. Potom povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedčiť proti vám, lebo počul všetky Pánove slová, ktoré hovoril medzi nami, aby ste ich niekedy nemohli poprieť a neklamali Pána, svojho Boha.“ Potom ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu. A Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesať rokov.
Zamyslenie
„Jozue uzavrel zmluvu s ľudom“ (Joz 24, 25).
Medzi biblickou zmluvou a právnym vzťahom je veľký rozdiel. Právny vzťah medzi dvoma ľuďmi sa týka konkrétne vymedzenej dohody. Napríklad: „Ak budeš kosiť trávnik a opravovať, čo sa pokazí, nechám ťa bezplatne bývať v tomto dome.“ Naproti tomu v biblickej zmluve vstupujú dve osoby do trvalého vzťahu vzájomnej lásky a pomoci. Zmluva, ktorú v dnešnom prvom čítaní predkladá Jozue, navždy spojila Boha s jeho ľudom. Boh sa zaviazal, že bude viesť svoj ľud a ochráni ho pred nepriateľmi, ak mu zostane verný. A ľud sľúbil, že bude uctievať jedine Boha a dodržiavať jeho zákony. Jozue viedol Izraelitov už dosť dlho a vedel, že dodržiavať túto zmluvu bude pre nich ťažké. Preto im dal na výber. Ich sľub akceptoval až vtedy, keď svoj úmysel slúžiť Pánovi vyjadrili trikrát. No vieme, ako tento príbeh pokračoval. Izraeliti nedodržiavali svoj záväzok neustále. Zabudli na to, že sú vyvolený Boží ľud, a osvojili si náboženstvá aj zvyky okolitých národov. Potom Bohu vyčítali, že nerobí to, čo od neho žiadali. Možno by si čakal, že Boh pre ich neveru zruší zmluvu, ktorú s nimi uzavrel. No on ich – aj nás – prekvapil. Nielenže zostal verný svojej zmluve, ale zabezpečil aj dokonalú nápravu. Stal sa človekom, aby sám dokonale naplnil zmluvu zo strany človeka, ktorý bol jej slabou stránkou. Ježiš sa stal milovaným a poslušným Synom Izraela, akého Otec hľadal. Pri svätej omši oslavujeme túto novú zmluvu. Ježiš, milovaný a poslušný Boží Syn, sa nám dáva v Eucharistii a my, podobne ako izraelský národ, zasa potvrdzujeme svoj záväzok byť Božím ľudom a uctievať len Pána. Každé naše „amen“ túto zmluvu potvrdzuje a dodáva nám silu dodržať ju.
„Otče, ďakujem ti, že si sa s nami zviazal zmluvou bezpodmienečnej lásky.“
Jozue 24, 14 – 29; Žalm 16, 1 – 2. 5. 7 – 8. 11; Matúš 19, 13 – 15