Sobota, 13. februára
Pán, Boh, zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Žene povedal: „Rozmnožím tvoje trápenie a tvoju ťarchavosť: v bolesti budeš rodiť deti, budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.“ A Adamovi povedal: „Pretože si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal, nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života; tŕnie a bodľač ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné rastliny. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa vrátiš.“ A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich. Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožené tuniky a obliekol ich. Potom Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás. Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol svojou rukou na strom života a nejedol z neho a nežil naveky!“ A Pán, Boh, ho vykázal zo záhrady Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Vyhnal človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a pohyblivý ohnivý meč, aby strážili cestu k stromu života.
Zamyslenie
„Kde si?“ (Gn 3, 9).
Od Popolcovej stredy nás delí už len pár dní. Preto sa teraz tesne pred Pôstnym obdobím môžeme zamyslieť nad otázkou, ktorú položil Boh Adamovi po prvom hriechu. Kde som vo vzťahu s Pánom? Kde som vo vzťahoch s príbuznými a priateľmi, so susedmi aj cudzími ľuďmi? Je to dobré spytovanie svedomia. V dnešnom prvom čítaní Boh túto otázku, samozrejme, nekladie preto, že nemôže nájsť Adama. Boh určite vie, kde je; Adam sa predsa nemohol skryť pred všemohúcim a vševediacim Stvoriteľom vesmíru. Boh mu položí túto otázku, aby Adam mohol vyjsť z úkrytu a postaviť sa pred neho tak ako kedysi. Adam sa nechal oklamať, že Boh ho dosť nemiluje. Otázka Boha bola pre neho šancou urobiť krok správnym smerom, krok bližšie k Bohu a jeho láske. Takto sa môžeme pozerať aj na sviatosť zmierenia. Boh dobre vie o každom hriechu, ktorý máš na svedomí. Nepotrebuje, aby si mu o ňom povedal. On však túži s tebou nadviazať rozhovor. Chce, aby si k nemu úprimne prišiel a prijal jeho odpustenie. A tak sa pýta: „Kde si?“ Dáva ti príležitosť vystúpiť zo svojich obáv či spoza svojich obranných múrov a priznať, kde skutočne si. A to je dôvod na nádej. Náš príbeh sa nekončí ustráchaným ukrývaním. A nekončí sa ani odvážnym rozhodnutím predstúpiť pred Boha. Záver príbehu tvorí milosrdenstvo a odpustenie. Podľa Božieho prisľúbenia, daného Adamovi a Eve, potomstvo ženy skutočne rozšliapalo hlavu hada (pozri Gn 3, 15). Ten, ktorý nás pokúša, aby sme sa ukrývali pred svojím milujúcim Bohom, bol porazený. Ježiš premohol satana a zlomil jeho moc nad nami. Môžeme sa pred Pánom priznať, kde sme, ale zároveň môžeme dosiahnuť odpustenie a oslobodenie od ťarchy viny a strachu. Keďže sa blíži Pôst, neboj sa odpovedať, keď začuješ, ako na teba Boh volá: „Kde si?“
„Bože, niekedy mám nutkanie sa pred tebou skryť. Pomáhaj mi odpovedať na tvoje volanie a predstúpiť pred teba, aby som mohol prijať odpustenie a život.“