Sobota, 12. septembra, Najsvätejšieho mena Panny Márie

Moji milovaní, utekajte pred modloslužbou. Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári? Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?

Prvý list Korinťanom 10, 14 – 22;

Zamyslenie

„Utekajte pred modloslužbou“ (1 Kor 10, 14).

Prečo Pavol varoval Korinťanov pred modloslužbou? Lepšie to pochopíme, keď sa pozrieme na kontext tohto úryvku. V miestnom spoločenstve prebiehal spor o tom, či kresťania môžu jesť mäso, ktoré bolo obetované pohanským božstvám. Problém spočíval v tom, že väčšina mäsa, ktoré sa na trhu predávalo, bola obetovaná modlám. Vo svojom liste Pavol hovorí, že kresťania môžu také mäso jesť, pokiaľ tým nepohoršia ani neposmelia slabé svedomie iných kresťanov (pozri 1 Kor 8, 4 – 13). Niektorí členovia spoločenstva sa totiž zúčastňovali na pohanských obetách a jedli obetované mäso. Pavol si kladie otázku, ako môžu niečo také robiť a zároveň prichádzať, aby prijímali Kristovo telo a krv (1 Kor 10, 16)? Chápal, že ak prinášame obetu niekomu alebo niečomu, zjednocujeme sa s tým; vytvárame s tým človekom alebo s tou vecou spoločenstvo. Potom je však nemožné zjednotiť sa s Kristom. Nemôžeme byť súčasne pripútaní aj k niečomu inému. Kedykoľvek venujeme svoj čas, prostriedky alebo energiu a podriaďujeme ich niečomu inému ako Bohu, v podstate tomu „prinášame obetu“. V istom zmysle sa s tým zjednocujeme. Môžeme sa tak dokonca stať spoločníkmi zlých duchov (pozri 1 Kor 10, 20). A aký lepší nástroj na to môže zlý použiť, než odlákať najskôr našu pozornosť od Boha? Samozrejme, ak niečo nie je zamerané na Boha, automaticky to nemusí byť modla. Ide o to, aby sa niečo nestalo určujúcou silou nášho života – či už je to kariéra, záľuba alebo materiálne veci. My kresťania sa chceme vložiť predovšetkým do toho, čo nás zachová blízko Krista. Pretože v konečnom dôsledku nás nič iné neuspokojí. Nič nám nenahradí to, čo nám chce darovať jedine Boh: nádej, ktorá nesklame, hlbokú radosť, lásku a pokoj, ktorý prevyšuje naše chápanie.

„Pane Ježišu, pomôž mi stále zostať v pevnom spojení s tebou.“

Prvý list Korinťanom 10, 14 – 22; Žalm 116, 12 – 13. 17 – 18; Lukáš 6, 43 – 49