Sobota, 12. júna Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie, spomienka
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Zamyslenie
„Jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2, 51).
Dnešný evanjeliový úryvok vysvetľuje, že to, že srdce Panny Márie bolo nepoškvrnené, neznamená, že Mária bola vždy úplne vyrovnaná a neprežívala žiadne súženia. Ani ona nebola ušetrená od premýšľania nad tým, čo od nej Boh žiada, či ako sa vyvinie zvláštne poslanie jej syna. Jej otázka synovi znie takmer ako výčitka. Prečo si nám to urobil? Báli sme sa o teba. Každý rodič by azda ešte dodal: Nabudúce nám aspoň daj vedieť vopred, keď sa rozhodneš urobiť niečo takéto! No Ježiš jej zmätok ešte zväčšuje, keď na jej otázku odpovedá ďalšou otázkou. Prečo ste ma hľadali v celom meste? Nenapadlo vám, že ma bude lákať práve toto miesto? Lukáš hovorí, že v tej chvíli nepochopili, čo tým Ježiš myslel. No Panna Mária tomu chcela hlbšie porozumieť, a preto si túto udalosť uchovala vo svojom srdci a z času na čas sa k nej vracala. Nehĺbala iba nad tým, ako sa k nej a k Jozefovi zachoval; ale pýtala sa, čo to malo znamenať. Čo Ježiša v jeho vzťahu s nebeským Otcom prinútilo – ešte ani nie dospelého – opustiť svojich rodičov, aby tri dni strávil vo veľkom meste odkázaný sám na seba? Až keď Ježiš odišiel z domu a začal svoje verejné účinkovanie, dokázala Mária nachádzať odpovede na tieto otázky. Čo znamená „zachovávať slová vo svojom srdci“? Znamená to v tichu sedieť so svojimi myšlienkami – spolu s Pánom. Môže sa to vzťahovať aj na čítanie, ktoré ti pomôže niečomu lepšie porozumieť, ba aj na rozhovor s múdrym priateľom. Tento spôsob premýšľania môže byť užitočný, keď chceme Pánovi predložiť svoje výčitky. Namiesto obyčajného dumania nad situáciou, ktorá nás znepokojila, uvažovanie v modlitbe nám môže pomôcť vnímať aj širšie súvislosti, teda tiež to, že aj v tejto veci je iste prítomná Božia láska a starostlivosť. Vezmi si teda príklad z Panny Márie a neboj sa klásť ťažké otázky. Ale nezabúdaj sa tiež vrátiť k hlavnej zásade, ktorej sa pridŕžala: Boh ma miluje a má s mojím životom plán, hoci mu teraz celkom nerozumiem.
„Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, veď ma k láskyplnému rozhovoru s tvojím Synom.“
Izaiáš 61, 9 – 11; (Žalm) Prvá kniha Samuelova 2, 1. 4 – 8; Lukáš 2, 41 – 52