Pondelok, 7. júla
Jakub odišiel z Bersaby a putoval do Charranu. Keď došiel na isté miesto a rozhodol sa tam po západe slnka prenocovať, vzal jeden z kameňov, čo tam ležali, položil si ho pod hlavu a zaspal na tom mieste. Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba, videl Božích anjelov, ako po ňom vystupujú a zostupujú, a Pána, ako sa opiera o rebrík a hovorí mu: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako prachu na zemi; rozšíriš sa na západ a na východ, na sever a na juh; v tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme. Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny; neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“ Keď sa Jakub prebudil zo sna, povedal: „Skutočne, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel.“ A s chvením hovoril: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a brána do neba.“ Keď Jakub ráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako pamätný stĺp a vylial naň olej. A toto miesto nazval Betel. Predtým sa mesto volalo Luza. A Jakub urobil sľub: „Ak bude Boh so mnou, ak ma bude chrániť na ceste, po ktorej idem, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na zaodiatie, keď sa šťastne vrátim do domu svojho otca, Pán bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom.“
Zamyslenie
„Skutočne, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel“ (Gn 28, 16).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.