Pondelok, 5. októbra
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Zamyslenie
„Keď ho uvidel, obišiel ho“ (Lk 10, 31).
Kňaz a levita z Ježišovho podobenstva obchádzajú muža, ktorý po útoku zbojníkov ostáva dobitý ležať na ceste. Dôvod, prečo ho obišli, nepoznáme. Možno sa ponáhľali na stretnutie alebo sa len báli zastaviť, aby niekto neolúpil a nezbil aj ich. A možno im bol ľahostajný. Jedine Samaritán bol ochotný obetovať svoj čas a peniaze na jeho záchranu. Aj dnes každý z nás „prejde“ okolo niekoho, kto potrebuje pomoc. Azda doslova prejdeme okolo človeka, ktorý uviazol kdesi na ceste; ale môžeme prejsť aj okolo kolegu zápasiaceho s osamelosťou. Môže ísť tiež o niekoho z našich blízkych – napríklad znepokojené a úzkosťou naplnené dieťa. Ako sa zachováme voči týmto svojim „blížnym“, o ktorých Ježiš hovorí, že ich máme milovať (porov. Lk 10, 27)? Na začiatok možno postačí posedieť si cez prestávku s kolegom a snažiť sa ho spoznať ako človeka, alebo si na chvíľu sadnúť k svojmu dieťaťu a spýtať sa ho, nad čím premýšľa a ako sa mu darí. Ježiš toto podobenstvo povedal, aby poukázal na Božiu definíciu lásky, no aj preto, aby nám ukázal, ako máme lásku preukazovať ľuďom vo svojom okolí my. Milovať blížneho znamená do určitej miery prinášať osobnú obetu, stať sa prístupným, zriecť sa vlastného pohodlia, ukrojiť si zo svojho času, prostriedkov a možností, hoci v danej chvíli ani nemusíme cítiť, že druhým dávame čosi mimoriadne. Ježiš mohol pokojne len tak bez povšimnutia „prejsť“ okolo nás, zostať v nebi a vyhnúť sa bolesti kríža spojenej s vtelením. On to však neurobil. Rozhodol sa pre nás trpieť, aby sme sa mohli opäť zjednotiť s jeho Otcom. Na každého z nás hľadí ako na milované dieťa Otca, za ktoré sa oplatí obetovať a zomrieť. Keď sa niečoho zriekneme, keď niečo obetujeme, aby sme vstúpili do života iného človeka, vtedy milujeme ako Ježiš. Vtedy sme sa rozhodli vnímať blížnych ako Ježiš – ako milované Božie deti. A tak aj nás dnes Ježiš nabáda, aby sme „išli a robili podobne“ (porov. Lk 10, 37).
„Pane Ježišu, ukáž mi, ako mám dnes preukázať lásku blížnemu.“
List Galaťanom 1, 6 – 12; Žalm 111, 1 – 2. 7 – 10; Lukáš 10, 25 – 37