Pondelok, 5. júla Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov, slávnosť
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Zamyslenie
„To sú naši otcovia… ktorí nás sediacich v temnotách priviedli k svetlu života“ (alelujový verš).
V živote svätých občas dochádza k jednému zvláštnemu javu: vyžarujú svetlo. A to nielen obrazne alebo metaforicky, ale doslova. Tí, čo na nich hľadia, občas vidia z ich tváre alebo z ich tela vyžarovať zvláštny, nadpozemský jas. Stávalo sa to napríklad svätému kňazovi Michaelovi Garicoïtsovi († 1863). Istý človek, ktorý bol prítomný na jeho svätej omši, dosvedčil: „Slnko nesvietilo, nebo bolo zatiahnuté, v chráme vládlo prítmie. Pri pohľade na celebranta som zamrel od prekvapenia. Jeho tvár bola osvetlená. Jej jas mi pripadal neobyčajný, nebeský, anjelský.“ Svätej Brigite raz Panna Mária povedala: „Ako sa svetlo sveta odlišuje od tmy, tak, hoci oveľa viac, sa svetlo svätých líši od svetla tohto sveta.… Keby svätí boli videní zreteľne takí, akí v skutočnosti sú, žiadne ľudské oko by to neunieslo bez toho, aby nebolo pripravené o svoj telesný zrak.“ Aj vo Svätom písme čítame o tom, že Boh je svetlo, ktoré nemôže premôcť, pohltiť a ani pochopiť žiadna temnota (pozri 1 Jn 1, 5 a Jn 1, 5). A toto Božie svetlo prebýva medzi nami. Svätí Cyril a Metod toto svetlo priniesli do našich končín, na naše územie. Aj na našich pohanských predkoch sa tak naplnili slová proroka Izaiáša: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo“ (Iz 9, 1). To sa udialo vďaka tomu, že našim otcom priniesli solúnski bratia Božie svetlo priamo vo svojom srdci a vo svojich rukách – priniesli nám Boha, jeho evanjelium a jeho milosť. A toto Božie svetlo dalo život všetkému, čoho sa dotklo. Aj ty máš v sebe to isté svetlo, aké mali Cyril a Metod. Použi svoju predstavivosť. Predstav si, že je v tebe také svetlo, ktoré dokáže oslepiť druhých či rozohnať všetku tmu navôkol. Ono to tak totiž aj naozaj je. Stačí uveriť a pustiť to svetlo von. Neboj sa teda a uver! „Nech tak svieti tvoje svetlo pred ľuďmi, aby… oslavovali tvojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (porov. Mt 5, 16)!
„Pane, ty si nehasnúce Svetlo. Pomôž mi uveriť, že prebývaš vo mne, a zažiar ľuďom okolo mňa, ktorí sedia v temnotách.“