Pondelok, 31. mája
Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal som veľa almužien svojim bratom a svojmu rodu, ktorí odišli so mnou do zajatia do Ninive v asýrskej krajine. Na Letnice, v náš sviatočný deň, to je sviatok siedmich týždňov, pripravili mi skvelú hostinu. Sadol som si k stolu, prestreli ho a bolo na ňom veľa lahodných jedál. Vtedy som povedal svojmu synovi Tobiášovi: „Choď a ak nájdeš chudobného z našich bratov zajatých v Ninive, ktorí sa celým svojím srdcom vinú k Pánovi, priveď ho a bude stolovať so mnou. Budem čakať, syn môj, kým sa nevrátiš.“ A Tobiáš išiel hľadať niektorého z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: „Otče!“ Ja som mu odvetil: „Tu som, syn môj.“ On vravel: „Jeden z nášho národa leží na námestí zabitý; len teraz ho museli uškrtiť povrazom.“ Vyskočil som, nechal som jedlo, ani ochutnať som ho nestihol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl do jedného domu, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať. Keď som sa vrátil, umyl som sa, v žalosti som jedol svoj chlieb a spomínal som si na slová proroka Amosa, ktoré povedal v Beteli: „Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše piesne na nárek.“ Plakal som a keď slnko zapadlo, šiel som vykopať jamu a mŕtveho som pochoval. Moji príbuzní ma vysmiali a hovorili: „Tento človek sa ešte nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť; sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych.“
Zamyslenie
„Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal som veľa almužien svojim bratom...“ (Tob 1, 1).
Kniha Tobiáš patrí medzi klenoty Svätého písma. Ukazuje nám totiž čosi, po čom túži naše srdce: že Boh nás vidí, súcití s nami v našom utrpení a pripravuje nám odmenu za naše dobré skutky. Jednou z hlavných postáv je tu Tobi, zbožný Izraelita, ktorý počas života preukazoval svojim blížnym veľa milosrdenstva, no predsa ho postihla choroba a oslepol. Okrem jeho manželky a jeho syna Tobiáša počúvame aj o mladej žene menom Sára, ktorej zlý duch zabil už siedmich manželov. Hoci jednotlivé postavy prežívajú veľké súženie, Boh zhliadne na Tobiho milosrdenstvo a uzdraví ho takým spôsobom, ktorý pomôže nielen jemu, ale aj jeho synovi a mladej Sáre, sužovanej zlým duchom. Tobi, ktorý tesne pred smrťou rekapituluje svoj život, napokon Tobiášovi a Sáre povie: „Vidíte teda, deti moje, aký účinok má milosrdenstvo.“ A to je radostná správa aj pre nás! Naše skutky lásky nie sú zabudnuté. Sú zlatými písmenami zapísané v Božích knihách – podobne ako bol v kráľovskej knihe zapísaný skutok iného zbožného žida, Mardocheja z Knihy Ester (Est 6, 1 – 3). S radosťou teda konajme skutky milosrdenstva a lásky, napriek tomu, že nevieme, či za ne dostaneme odplatu v tomto živote alebo až vo večnosti. No či to už bude tak alebo onak, v každom prípade nimi Bohu urobíme radosť. A krajšej odmeny niet.
„Pane, ty vidíš môj život. Vidíš nielen moje slabosti, ale aj moje utrpenie a všetko to dobré, čo sa snažím pre teba vykonať. Občerstvi ma poznaním, že to nie je márne a že ti tým robím radosť.“