Pondelok, 31. augusta
Keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.
Zamyslenie
„Nie presvedčivé a múdre slová…“ (1 Kor 2, 4)
Malé deti občas povedia až prekvapivo múdre veci. Vďaka svojmu čistému srdcu a nedostatku zábran neraz vnesú svetlo aj do komplikovanej situácie. Deti sa neriadia tým, čím sa riadi svet, a to je pre nás požehnanie, pretože nás, prešpekulovaných dospelých, privádza ich jednoduchosť k Bohu. Predstav si, ako znie srdečné a úprimné „ľúbim ťa“ z úst malého dieťaťa. Alebo ako ľahko sa dokážu menšie deti spriateliť a preukazovať si vzájomnú náklonnosť. Detská nevinnosť dokáže odfiltrovať všetko nepodstatné, až zostanú len dôležité prvky – a nám pritom až zmäkne srdce. V tomto svetle možno lepšie pochopíme slová svätého Pavla, ktoré napísal kresťanom v Korinte. Korinťanov totiž natoľko uchvátili slová jednotlivých apoštolov – vrátane tých Pavlových –, že sa podľa svojich obľúbencov začali trieštiť na viaceré tábory. Pavol nikdy nechcel, aby niekto nasledoval jeho. Jediné, čo si želal, bolo ohlasovať jednoduché evanjeliové posolstvo muža, o ktorom napokon vysvitlo, že je Pánom celého stvorenia. Pavol vedel, že ani teológia, ani filozofia nič neznamenajú, ak nevedú ľudí k „Ježišovi Kristovi, a to ukrižovanému“ (1 Kor 2, 2). Rovnako žil aj sám Ježiš. Neurobil si učeníkov z bohatých a vplyvných ľudí, ale z jednoduchých mužov. Pochválil vdovu, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dve posledné mince (pozri Lk 21, 1). Svojich nasledovníkov upozorňoval: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva“ (Mt 18, 3). Ježiš sa nestotožňuje s múdrymi tohto sveta, ale s „maličkými“ (25, 45). Urob dnes krok k jednoduchosti. Spomeň si na niekoho, o kom vieš, že prejavuje pokornú vieru, ako je viera dieťaťa. Čo ťa na tom človeku tak priťahuje? Jeho dôvera? Rýchlosť, s akou dokáže odpustiť? Schopnosť trpezlivo počúvať? Nech je to čokoľvek, popros Pána, aby aj teba obdaril niečím podobným.
„Pane Ježišu, daj, aby som bol taký jednoduchý ako ty.“