Pondelok, 30. augusta

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Prvý list Solúnčanom 4, 13 – 17;

Zamyslenie

„Navzájom sa potešujte týmito slovami“ (1 Sol 4, 18).

Prečo Biblia hovorí o smrti ako o „spánku“? Vidíme to v dnešnom prvom čítaní, ale aj na iných miestach v Biblii. Napríklad Daniel (12, 2) hovorí, že mŕtvi sú „tí, čo spia v prachu zeme“. Aj Ježiš, predtým ako Lazára vzkriesil z mŕtvych, o ňom povedal, že „spí“ (Jn 11, 11). „Spánok“ často používame ako upokojujúcu metaforu smrti, čo je pochopiteľné. Smrť je desivá. Mnohí z nás trávia väčšinu svojho života snahou vyhnúť sa jej. Ale spánok nie je strašidelný. Ľahšie sa s ním stotožňujeme a budí v nás dojem, že smrť je dočasná. „Spánok“ však nie je len upokojujúca metafora. V hĺbke duše všetci cítime, že sme stvorení k niečomu väčšiemu, ako je tento život. Všetci tušíme, že na tej druhej strane nás niečo – alebo skôr niekto – čaká. A tento intuitívny pocit je správny. Ježiš opakovane hovoril, že mu máme dôverovať a nebáť sa – a najväčšmi to platí, keď uvažujeme o smrti. Boh sľúbil, že sa jedného dňa „zobudíme“, aby sme s ním boli navždy. Najlepšie to vystihol Ježiš, keď povedal, že jeho Otec „nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (Mk 12, 27). Sľúbil nám, že aj keď spíme v smrti, žijeme v Bohu. Učil, že je to možné, lebo jeho spása nám otvára bránu do večného života – a k úplnému zjednoteniu s ním, so všetkými svätými aj s našimi blízkymi, ktorí nás predišli do večnosti. Smrť tak dostáva nový význam. Už to nie je „tvrdá stopka“, ktorej sa musíme obávať, ale brána do nového a dokonca lepšieho života. Šťastie, ktoré budeme prežívať v nebi, nesmierne prevyšuje ktorúkoľvek z najväčších radostí tu na zemi. Preto dnešné Pavlove slová nie sú pochmúrne, ale povznášajúce! Dovoľ Ježišovi zmierniť tvoje obavy zo smrti. Pros ho, aby ťa naplnil väčšou nádejou a očakávaním toho dňa, keď sa prebudíš do nového života s ním!

„Pane Ježišu, ďakujem ti, že otváraš brány neba pre mňa a mojich blízkych!“

Prvý list Solúnčanom 4, 13 – 17; Žalm 96, 1. 3 – 5. 11 – 13; Lukáš 4, 16 – 30