Pondelok, 29. marca
Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy. Toto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesia a rozprestrel ich, upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý dáva dych života ľudu, čo na nej žije, a ducha tým, čo po nej chodia: „Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“
Zamyslenie
„Toto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesia a rozostrel ich… vzal som ťa za ruku“ (Iz 42, 5. 6).
Na smrť chorá tridsaťročná Juliana z Norwichu zažila sériu mystických videní o Ježišovom umučení. Juliana v nich vnímala zármutok a úzkosť, ktoré Ježiš prežíval na kríži, ale zároveň aj veľkú radosť, ktorá vyvierala z vedomia, že trpí pre ňu a pre celé ľudské pokolenie. O niekoľko dní sa Juliana zázračne uzdravila a o svojich videniach napísala knihu s názvom Zjavenia o Božej láske. Jej názov je výstižný, pretože videnia, ktoré sú v nej zapísané, vykresľujú nekonečnú a ohromujúcu lásku Boha k nám. Počas jedného videnia držala Juliana v ruke niečo malé, „nie väčšie ako lieskovec“. Boh jej však zjavil, že to, čo drží, je „všetko, čo je stvorené“. Predstav si – nekonečné galaxie a oblačné hmloviny – všetko stlačené do veľkosti orieška! Juliana na okamih uvidela svet celý vesmír očami Stvoriteľa. Odrazu sa zľakla, že pre svoju malosť sa svet môže poškodiť alebo zrútiť do seba. Boh ju však uistil, že „potrvá a vždy bude“, pretože ho má rád. Ak sa ti zdá „od veci“, že počas Veľkého týždňa hovoríme o lieskovcoch a o vesmíre, spomeň si na Ježišove slová: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna“ (Jn 3, 16). Boh miloval čosi také drobučké – čosi, čo sa mu vojde rovno do dlane! A Boh to čosi malé – nás – miloval tak vrúcne, že dal svojho jediného Syna, aby to zachránil! Neudivuje ťa, že Ježiš trpel na kríži za nás? Juliana videla, že Kristus nás na kríži „obklopil“ a „zahalil“ do svojej nežnej lásky. Skrze kríž nás berie za ruku (pozri Iz 42, 6). Vymaňuje nás z osídiel hriechu. Objíma nás. To je hlavná téma Veľkého týždňa: „Boh je láska!“ Keď budeš tento týždeň sprevádzať Ježiša na Kalváriu, spomeň si na Julianino videnie o lieskovci a ohromujúcej Božej láske. Môžeš poprosiť Ježiša, aby si aj ty mohol aspoň na okamih vnímať Kristovo utrpenie, ale zároveň aj nekonečnú radosť Božieho srdca. A popros pritom Boha aj o milosť hľadieť na svet z pohľadu Ježišovej lásky.
„Pane, otvor mi srdce, aby som doň dokázal prijímať nekonečnú lásku, ktorou ma obklopuješ a do ktorej ma zahaľuješ.“