Pondelok, 26. októbra
Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Zamyslenie
„Si oslobodená od svojej choroby“ (Lk 13, 12).
Dnešné evanjelium a List Efezanom hovoria o veci, ktorú nám Boh chce dať najviac zo všetkého: o slobode. Skrze Ježiša nás Otec oslobodzuje a chce, aby sme v tejto Kristom vydobytej slobode žili. V evanjeliu sa Ježiš stretá s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že uzdravenia vykonané v sobotu urážajú Boha. V Ježišovom hlase vnímame spravodlivý hnev. Hnevá sa, pretože takéto zmýšľanie celkom prekrúca Božiu vôľu. Ježiš vedel, že Boh nás svojím zákonom nechce zviazať, ale poskytnúť nám mantinely, v ktorých bude naša sloboda prekvitať. V ženinej neduživosti videl Ježiš prácu satana. Na túto chorú ženu hľadel ako na Abrahámovu dcéru; nebral ju ako nepríjemnosť, ktorá narušuje sobotňajší odpočinok. Preto ju od jej choroby oslobodil. Ježiš týmto skutkom ukázal, že jej chcel darovať slobodu. A chce ju darovať aj nám: „Ste oslobodení“ (pozri Lk 13, 12). V prvom čítaní Pavol Efezanom vysvetľuje, ako má vyzerať zdravé kresťanské spoločenstvo. Keď Efezanov vyzýva, aby žili morálnym životom, nekarhá ich, len im pripomína vznešené povolanie kresťanského života: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ (Ef 5, 8). Títo kresťania už boli oslobodení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, no nežili ako slobodní ľudia. Pri krste ťa Boh oslobodil od hriechu a smrti. Už viac nie si ich otrokom, a preto môžeš žiť slobodne ako Boží syn či dcéra. Podobne ako Efezania, aj my na túto pravdu ľahko zabúdame, a preto sa nám nedarí žiť ako Božie deti. Pavlovo napomenutie má teda veľkú cenu – vďaka nemu si totiž uvedomujeme, čo už Ježiš v našom živote urobil. Nemusíš vždy len zaťať zuby a niečo zvládnuť. Skús sa v prvom rade zahľadieť do Ježišovej tváre. On sa k tebe určite obráti – nech už trpíš akoukoľvek „neduživosťou“. A uver mu, keď ti povie: „Si oslobodený.“
„Duchu Svätý, pomôž mi žiť slobodne ako Božie dieťa.“
List Efezanom 4, 32 — 5, 8; Žalm 1, 1 – 4. 6; Lukáš 13, 10 – 17