Pondelok, 24. mája Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, spomienka
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
Zamyslenie
„Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26).
V dnešnom evanjeliu Mária prežíva najbolestnejší okamih života, keď vidí svojho syna v krutých bolestiach pomaly zomierať na kríži. No táto chvíľa neznesiteľného utrpenia pre ňu tiež znamená nový začiatok a nové poslanie – Božia Matka sa stáva Matkou Cirkvi. Keď sa Ježiš ocitá blízko smrti, zveruje Máriu Jánovi. Traduje sa, že Mária s ním zostala bývať až do svojho nanebovzatia. Všimni si však, že Ježiš nehovorí iba: „Ján, postaraj sa o moju matku.“ A ani Márii nepovedal len: „Ján ti bude ako syn.“ Ježiš ich pozýva k vzájomnému zblíženiu: „Žena, hľa, tvoj syn!... Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26. 27). Vďaka tomuto zblíženiu naberie Máriin život nový smer, ktorý ovplyvní celú Cirkev. Toto Ježišovo riešenie Márii určite pomohlo, no môžeme predpokladať, že jej prítomnosť bola zároveň veľkou milosťou aj pre Jána a ostatných učeníkov. Písmo potom spomína, že Mária sa po Ježišovom nanebovstúpení modlila s učeníkmi v hornej sieni (pozri Sk 1, 14). Apoštoli ju možno dovtedy nepoznali dôverne, ale teraz sa o nej mohli dozvedieť viac. Vďaka svojej nepoškvrnenej čistote mohla byť pre ostatných vzorom; a určite ju pre jej múdrosť a svätosť mnohí žiadali o radu. Ktorý rodič nerozpráva rád o svojom dieťati? Možno až teraz sa apoštoli dozvedeli mnohé veci o Ježišovom narodení a detstve – príbehy, ktoré si napokon našli miesto aj vo Svätom písme. Najdôležitejšia je však materinská láska, ktorú Mária prejavovala apoštolom – to, ako ich povzbudzovala v ich poslaní a utešovala ich v ťažkostiach. Mária bola dokonalou matkou – najprv Ježišovi, potom Jánovi. A teraz je dokonalou Matkou aj nám. Nie je len vzdialenou sväticou, ktorú treba s odstupom obdivovať. Ona vytvára rodinu. Jej láska k Cirkvi – aj k tebe – je osobná, čistá a hlbšia ako akákoľvek pozemská láska. Určite je upokojujúce vedieť, že ona sprevádza Cirkev a neustále nás vedie bližšie k Ježišovi.
„Panna Mária, Matka Božia, oroduj za nás, svoje deti!“
Genezis 3, 9 – 15. 20 (alebo Skutky apoštolov 1, 12 – 14); Žalm 87, 1 – 3. 5 – 7; Ján 19, 25 – 34