Pondelok, 21. septembra, svätého Matúša, apoštola a evanjelistu, sviatok

Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.

List Efezanom 4, 1 – 7. 11 – 13;

Zamyslenie

„V jednej nádeji vášho povolania… jeden je Pán, jedna viera“ (Ef 4, 4 – 5).

Predstav si apoštola Pavla, ktorý kresťanom v Efeze píše – z väzenskej cely – o nádeji. Podľa Pavla nádej spočíva v tom, že Boh sa zjavil ako „Otec všetkých“ (Ef 4, 6), ktorý dáva každému k dispozícii dary viery, spásy aj miesto v Božej rodine. Ježiš prejavil túto otvorenosť, keď mýtnika Matúša pozval do spoločenstva svojich najbližších priateľov. Videl, že Matúš a jeho spoločníci boli skorumpovaní a trpeli pod ťarchou mnohých hriechov a svojich poprehadzovaných priorít. Ale Ježiša to neodradilo od toho, aby s nimi jedol a pozýval ich začať nový štýl života. Dal im jasnú príležitosť zanechať minulosť a začleniť sa do jeho rodiny viery. Predtým, ako Ježiš prišiel na zem, mnoho ľudí verilo, že Boh prejavuje svoju láskavosť iba spravodlivým. O ľuďoch, ktorí boli považovaní za hriešnikov alebo ktorí trpeli telesnými chorobami, sa hovorilo, že na nich dolieha Božia spravodlivosť. Medzi tými, ktorí boli považovaní za „hodných“, „čistých“ a „vyvolených“, a tými, ktorí boli mimo dosahu Božieho milosrdenstva, bola veľká priepasť. Tým, že si Ježiš vyvolil Matúša, takéto delenie zrušil. Ťažko si dokážeme predstaviť, aká úľava to musela byť – nielen pre Matúša, ale aj pre všetkých ostatných, ktorí predtým patrili „pod čiaru“. Niet divu, že Matúš sa stal takým úspešným evanjelistom! Keďže sám zakúsil milosrdenstvo, mohol „z prvej ruky“ šíriť posolstvo milosrdenstva ostatným. Milosrdenstvo pre všetkých! Jeden Pán a jedna viera! Pozvanie pre nespravodlivých aj pre spravodlivých! To je naša katolícka viera. To je naša nádej. To, že často musíme bojovať o pokoj vo svojom vnútri i vo vzťahu k druhým, často súvisí s tým, že sme stratili zmysel pre Božie milosrdenstvo. Každý deň nás Boh vyzýva, aby sme odpustili, žeby aj nám bolo odpustené. Keď si obnovujeme chápanie tohto vznešeného povolania, dostávame novú silu budovať Kristovo telo.

„Otče, daj, nech nás tvoje hlboké milosrdenstvo zjednotí s ľuďmi okolo nás.“

List Efezanom 4, 1 – 7. 11 – 13; Žalm 19, 2 – 5; Matúš 9, 9 – 13