Pondelok, 2. novembra Všetkých verných zosnulých, spomienka
Duše spravodlivých sú v Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi; za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich Boh skúšal a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V deň ich súdu zažiaria, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní zotrvajú v láske pri ňom, lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie a pre jeho vyvolených odmena.
Zamyslenie
„Vyskúšal ich ako zlato v peci“ (Múd 3, 6).
Dnes si pripomíname všetkých našich blízkych, ktorí už zomreli. Pôjdeme na cintoríny zapáliť sviečku na ich hroboch. Dnešný deň je venovaný spomínaniu na zosnulých členov rodiny a priateľov – a modlitbe za nich. Ale prečo by sme sa vlastne mali modliť za zosnulých? Pretože túžime po tom, aby mohli prežívať blaženosť v nebi. Vieme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, a preto má každý z nás nádej na nebo. Ježiš nám odpustil, premohol smrť a otvoril nám bránu do večného života. No vieme tiež, že následky hriechu si môžu vybrať svoju daň, hoci žijeme v priateľstve s Bohom. Spomeň si, ako ti niekto odpustil výbuch hnevu alebo zraňujúce slová, no aj napriek tomu bolesť, ktorú si tomu človeku spôsobil, naďalej pretrvávala. Môže niečo také existovať u Boha? Pretrvávajúce následky hriechu? Zmiešané pocity? Nie. Ak zomrieme v priateľstve s Bohom, budeme spasení. Avšak pre pretrvávajúce následky hriechu nám Boh ponúka možnosť očisťovať sa ešte hlbšie, ako zlato, ktoré sa skúša v ohni (porov. Múd 3, 6). Pápež Benedikt XVI. v encyklike Spe salvi píše, že keď tvárou v tvár predstúpime pred Ježiša, „vyjde najavo každá faloš“. Keď sa stretneme s tým, ktorého láska premohla zlo, „svätá moc jeho lásky prenikne ako oheň“ do nášho srdca. Táto láska je taká silná, že v nej zhorí všetko zlo a hriech, ktorý v nás ešte zostal. Benedikt to nazýva „bolesť lásky“ (47). Je to niečo bolestné – no zároveň radostné, pretože nám bezprostredne prináša spásu. Môžeme to vnímať ako Boží spôsob, ktorým z nás láskou odstráni hriech. Nechaj sa povzbudiť! Boh ťa chce ďalej očisťovať, dokonca aj po smrti. Chce ťa priviesť do nebeskej blaženosti – teba aj tvojich najmilších. Modli sa teda za svojich blízkych. Pros Ducha Svätého, aby im pomohol prejsť touto „bolesťou lásky“ a aby tak oni mohli hľadieť na Boha z tváre do tváre!
„Pane, priveď všetkých, ktorí zomreli zmierení s tebou, do nebeskej blaženosti!“