Pondelok, 19. mája
Keď sa v Ikóniu pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať Pavla a Barnabáša a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“ Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.
Zamyslenie
„Má vieru a môže byť uzdravený“ (Sk 14, 9).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.