Pondelok, 16. novembra

Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko. Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom. Počul som, ako mi hovorí Pán: „Anjelovi efezskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi: Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv.

Kniha zjavenia 1, 1 – 4; 2, 1 – 5a;

Zamyslenie

„Čas je blízko“ (Zjv 1, 3).

Je pochopiteľné, že Knihe zjavenia sa veľa ľudí vyhýba. Je totiž plná obrazov o kozmických udalostiach, ktoré je ťažké čo i len predstaviť si, nieto ešte pochopiť! Hmlisto si uvedomujeme, že niektorí náboženskí vodcovia spájajú určitých svetových vodcov a inštitúcie so zlými silami vykreslenými v Knihe zjavenia. Iní používajú túto knihu na konkrétne predpovede o tom, čo sa stane v budúcnosti. Keď sa potom tieto predpovede neuskutočnia, objavia sa nové teórie. Ako teda obyčajní veriaci ako my môžu dúfať, že pochopia túto záhadnú knihu? Pre Jánových prvých čitateľov však Zjavenie nebolo také tajomné. Väčšina z nich bola oboznámená so symbolikou mesiaca, ktorý sa mení na krv, a hviezd, ktoré padajú z neba. Starší autori, napríklad Izaiáš a Joel, používali tieto obrazy pri rozprávaní o zásahoch, ktorými Boh ničil ríše bažiace po moci a maril vykorisťovanie chudobných bohatými. Jánovi čitatelia vedeli, že používa jazyk, ktorý dokáže všeličo zahaliť aj odhaliť. Oni sami boli totiž prenasledovaní, lebo za Pána a Boha považovali Ježiša, nie cisára. Pohanskí čitatelia možno Zjavenie považovali za vymyslený príbeh. Ale veriaci kresťan v ňom našiel istotu, že Boh neopúšťa svoj ľud. Naďalej pracuje na tom, aby priviedol dejiny k ich vyvrcholeniu, keď sa Ježiš vráti v sláve. Táto vízia sveta úplne obnoveného Stvoriteľovou láskou im dodávala nádej aj v tých najťažších chvíľach. Na konci cirkevného roka, keď sa opäť obraciame ku Knihe zjavenia, skúsme si osvojiť postoj týchto prvých nasledovníkov. Pozdvihnime zrak, aby sme videli Baránka sediaceho na tróne, ktorý svetlom svojej slávy túži premeniť nás samých aj celý náš svet. On čoskoro príde! Dbajme o to, aby naše prípravy na jeho návrat poháňala „prvotná láska“ (porov. Zjv 2, 4), tá láska, ktorou nás Ježiš miloval ešte predtým, ako sme mu ju my opätovali.

„Príď, Pane Ježišu! Daj, aby som sa pripravil na tvoj príchod, keď ma prídeš vziať do nebeskej vlasti; daj, nech ťa pri tvojom návrate nadšene privítam.“

Kniha zjavenia 1, 1 – 4; 2, 1 – 5a; Žalm 1, 1 – 4. 6; Lukáš 18, 35 – 43