Pondelok, 16. augusta
Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči, a slúžili Bálom. Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, chodili za cudzími bohmi, za božstvami národov, ktoré bývali okolo nich, a klaňali sa im. Tak dráždili Pána: opustili ho a slúžili Bálovi a Aštarte. Pán sa rozhneval na Izrael a vydal ich do rúk lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich nepriateľom, čo bývali okolo, a oni nevládali odolávať svojim protivníkom. Kamkoľvek sa pohli, bola proti nim Pánova ruka a stíhalo ich veľké nešťastie, ako im Pán povedal a prisahal. A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk plieniteľov. Lenže ani ich nechceli poslúchať: smilnili s cudzími bohmi a klaňali sa im. Rýchlo zišli z cesty, po ktorej kráčali ich otcovia, keď poslúchali Pánove nariadenia, a robili všetko naopak. Keď im Pán vzbudzoval sudcov, Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Pánovi ich bolo ľúto a počul ston sužovaných. Ale keď sudca zomrel, vracali sa späť a robili oveľa horšie, ako robili ich otcovia: behali za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje skutky a tvrdošijne chodili po starej ceste.
Zamyslenie
„Chodili za cudzími bohmi… a klaňali sa im. Tak dráždili Pána“ (Sdc 2, 12).
Dnešné prvé čítanie nás možno znepokojuje vyobrazením Boha, ktorý prejavuje spravodlivý hnev nad neverou svojho ľudu. Zároveň však to isté čítanie ukazuje, ako sa nad tými nepoddajnými a nestálymi ľuďmi Boh znova a znova zmilúva. Sväté písmo totiž zároveň zjavuje, že Boh je láskavý a je vždy pripravený odpustiť. Ukazuje, ako vytrvalo sa snaží voviesť svoj ľud – a aj nás – do láskyplného vzťahu s ním. Stačí sa pozrieť na dejiny Izraela až do tejto chvíle. Po tom, ako Boh vyslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte, priviedol ich do Kanaánu a pomohol im zvíťaziť nad nepriateľmi. Jeho odvekým zámerom bolo zahŕňať tento ľud láskavosťou, ochraňovať ho a pomôcť mu usadiť sa v krajine, ktorú mu dal. Chcel s ním budovať vzťah, spojenie sŕdc. Rovnako ako my teraz, aj Izraeliti toto puto lásky často odmietali a neposlúchali Pána. A rovnako ako my, aj oni znášali následky svojich činov – stratili Božiu blízkosť. Ale pozri, čo sa stalo zakaždým, keď sa vrátili späť: Boh „zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky“ (Ž 106, 44). Prijal a požehnal ich. Mali by sme žasnúť nad tým, aký závažný je hriech človeka a aká dokonalá je Božia spravodlivosť. Ale zároveň môžeme prežívať vďačnosť, že nás Boh miluje až priveľmi na to, aby nás ponechal v našich hriechoch. Dokonca poslal svojho Syna, aby každý, kto v neho verí, mohol zažiť spojenie sŕdc, ktoré si Boh pre nás od večnosti želal. Akým spôsobom zažívame toto spojenie? Napríklad tým, že si ctíme Pána a dávame ho vo svojom živote na prvé miesto. V modlitbe a chvále. V našich vzťahoch. Aj v ťažkých časoch, v ktorých sa nevyhnutne ocitáme. Izrael v tejto úlohe kolísal a niekedy zaváhame aj my. No Boh je vždy verný. Je vždy pripravený obnoviť náš vzťah. Ak cítiš, že potrebuješ oľutovať, že si sa bránil stretnutiu s ním, urob to hneď. Povedz Bohu, že chceš svoj vzťah k nemu napraviť a prehĺbiť.
„Všemohúci Bože, pomáhaj mi posilňovať puto lásky, ktoré ma s tebou spája.“
Kniha sudcov 2, 11 – 19; Žalm 106, 34 – 37. 39 – 40. 43 – 44; Matúš 19, 16 – 22