Pondelok, 12. apríla
Keď Petra a Jána prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: ‚Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘ V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.
Zamyslenie
„Daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia“ (Sk 4, 29 – 30).
Čo ti schádza na um, keď čítaš biblické príbehy o uzdravení? Možno si spomenieš na niektorého svätého, ktorého modlitby za uzdravenie bývali zázračne vypočuté. Alebo si predstavíš mariánske pútnické miesto – napríklad Lurdy –, na ktorom sa udiali mnohé zázračné uzdravenia. Ale čo dnes? Čo my? Môžeme očakávať, že Boh použije aj „bežných“ katolíkov, ako sme my, aby uzdravoval ľudí? Stručná odpoveď znie: Áno, pretože máme Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. V dnešnom prvom čítaní sa dozvedáme, že keď sa veriaci a apoštoli pomodlili, „všetkých naplnil Svätý Duch“ (Sk 4, 31). Ani apoštoli neuzdravovali sami od seba; konal to Duch Svätý, ktorý pôsobil skrze nich. To Boh vystrel „svoju ruku, aby sa diali uzdravenia“ (4, 30). Oni verili v moc Ducha Svätého a v tejto viere potom aj konali – a zvyšok urobil Boh. Aj v súčasnosti mnoho ľudí verí v moc Ducha Svätého a tiež sú svedkami telesných uzdravení, ku ktorým dochádza pri ich modlitbe. Matky a otcovia, starí rodičia, priatelia, dokonca aj deti – Boh s radosťou koná aj prostredníctvom nich. A rovnako môže konať aj skrze teba. Kľúčom je očakávajúca viera. Ak veríme, že Boh môže uzdravovať aj prostredníctvom našej modlitby, dávame mu možnosť pôsobiť skrze nás. K telesnému uzdraveniu môže dôjsť, keď sa za niekoho modlíme. Ale aj keď k nemu nedôjde, môžeme si byť istí, že naše modlitby majú zmysel. Možno ten človek, za ktorého sa modlíme, zakúsi pokoj a uistenie, že Boh je s ním. Možno lepšie porozumie Božej láske alebo sa prehĺbi jeho viera v to, že Boh koná a postará sa oňho. Ak má napríklad tvoja susedka neustále bolesti chrbtice, pomodli sa za ňu jednoduchými slovami: „Pane Ježišu, prosím, uzdrav túto pani. Odním jej bolesť.“ Ak tvoje dieťa trápi horúčka, polož mu ruku na čelo a modli sa, aby mu horúčka v Ježišovom mene ustúpila. Zároveň ver, že Boh počúva tvoje modlitby a odpovedá na ne.
„Pane, daj mi odvahu s vierou vykročiť a modliť sa za ľudí vo svojom okolí.“