Pondelok, 11. októbra
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“
Zamyslenie
„Toto pokolenie… žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo“ (Lk 11, 29).
Keď uvažujeme o Jonášovi, možno si spomenieme, ako sme v detstve počúvali príbeh o mužovi, ktorý sa ocitol v bruchu veľryby. No zároveň vieme, že tento príbeh sa hlboko dotýkal aj Ježiša. Sám ho totiž v evanjeliách viackrát spomína a naráža naň aj v dnešnom úryvku. Čím presne Jonáš chytil Ježiša za srdce? Ježiš možno videl podobnosť v ich poslaní. Oboch poslal Otec, aby vyzývali ľud na pokánie. V tomto zmysle boli obaja prorokmi. Jonáš aj Ježiš strávili istý čas na tmavom mieste, ktoré ich celkom obklopilo. V prípade Jonáša to boli útroby veľkej ryby. V Ježišovom prípade išlo o útroby hrobu a temnotu smrti, ktorú o tri dni premohol. Ježiš si však dobre uvedomoval aj to, že jeho poslaním je viac než len prorokovať. Jonáš a iní proroci poukazovali na Boha, nie na seba. Ježiš však mal poukázať na seba, on bol prisľúbený Mesiáš. Už viac neboli potrebné obety na odčinenie hriechov a čiastočné uzmierenie Boha. Už neboli potrebné odevy z vrecoviny, aké na znak pokánia nosili Ninivčania. Odteraz pokánie znamenalo obrátiť sa k Ježišovi, uveriť v neho a prijať jeho pozvanie zmieriť sa s Otcom. Ježiš sa nikdy nesnažil pred svojím povolaním utiecť, ako to urobil Jonáš (pozri Jon 1, 3). Namiesto toho s láskou bezvýhradne plnil vôľu svojho Otca priviesť nás k prijatiu Božieho odpustenia a milosrdenstva. To bolo – a stále je – jeho poslanie: priviesť každého z nás, každé milované Božie dieťa, naspäť k Otcovi. Presne to mal Ježiš na mysli, keď hovoril o „znamení Jonášovom“ (Lk 11, 29). Sám Boh bol uprostred svojho ľudu a pozýval ho obrátiť sa. Tým znamením neboli len zázračné uzdravenia či rozmnoženie chleba a rýb. Neboli ním ani ľudia vzkriesení z mŕtvych. To všetko len poukazuje na Ježiša, ktorý je dokonalým znamením Otcovej lásky. A tak, ako na to pred mnohými rokmi vyzýval zástup, aj teba pozýva, aby si sa k nemu obrátil, získal odpustenie a prijal ho za svojho Pána.
„Pane Ježišu, ďakujem za tvoje pozvanie! Dnes chcem prijať tvoje milosrdenstvo a odpustenie.“