Pondelok, 10. januára

Bol istý muž z Ramataim, Sufita z efraimského pohoria, menom Elkána. Bol to syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. Mal dve ženy: jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, ale Anna deti nemala. Tento muž chodieval každý rok zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov. Tam boli Pánovými kňazmi dvaja Heliho synovia, Ofni a Finés. Prišiel deň, keď Elkána prinášal obetu a dával čiastky svojej žene Fenene i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal iba jednu, ale najlepšiu čiastku, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. A jej sokyňa ju urážala, veľmi ju trápila a rozhorčovala, že jej Pán uzavrel lono. Takto robievala rok čo rok, keď prišiel čas a oni vystupovali do Pánovho chrámu. Tak ju urážala, že Anna až plakala a odmietala jesť. Jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Vari som ti ja nie lepší ako desať synov?“

Prvá kniha Samuelova 1, 1 – 8;

Zamyslenie

„Prečo plačeš? Čo neješ?… Vari som ti ja nie lepší ako desať synov?“ (1 Sam 1, 8).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.