Pondelok, 10. augusta, svätého Vavrinca, mučeníka
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“
Zamyslenie
„Ak pšeničné zrno nepadne do pôdy a neodumrie, ostane samo“ (Jn 12, 24)
Zasadené zrno sa nezačne v pôde iba zväčšovať a mocnieť také, aké je. V skutočnosti sa celé rozloží, aby umožnilo vyrásť novej rastline s úžasným potenciálom. Znie to síce nelogicky, ale presne toto sa deje. Ježiš sa prirovnáva k odumierajúcemu pšeničnému zrnu zasadenému do pôdy práve preto, aby objasnil, že jeho poslaním nie je stať sa mocným, ale položiť svoj život, aby sa všetci ľudia mohli narodiť pre nový život a prinášať bohatú úrodu. Túto najdôležitejšiu pravdu však ľahko strácame zo zreteľa. Ježiš bol dobrý a múdry učiteľ, no my sa mu nestaneme podobnými len tým, že budeme vlastnými silami žiť podľa jeho učenia. Ježiš robil zázraky a uzdravoval ľudí, no my sa nestaneme takými ako on len tým, že sa pokúsime niekoho uzdraviť. Čosi podobné platí aj o žití kresťanskej morálky – vedie síce k úžasnej slobode, avšak len číre prijatie kresťanských morálnych zásad nevedie automaticky k vštepeniu Krista do našej duše. Ježišov život k nám prichádza najmä skrze jeho najdokonalejší skutok lásky: jeho smrť na kríži. Skvelým príkladom tejto pravdy je svätý Vavrinec, ktorého sviatok dnes slávime. Vavrinec pôsobil ako diakon v Ríme v 3. storočí, v čase veľkého prenasledovania kresťanov. Keď cisárov prefekt žiadal od Vavrinca, aby mu odovzdal poklady Cirkvi, Vavrinec zhromaždil všetkých chudobných a hladných ľudí, ktorým Cirkev slúžila, a ukázal ich prefektovi so slovami: „Toto sú poklady Cirkvi.“ Vavrinca za jeho „drzosť“ odsúdili na smrť. Vedel však, že svoj život položí za ľudí okolo seba, a podľa toho konal až do konca. V dnešnej dobe nemusíme fyzicky zomrieť, aby sme podľa tejto výzvy žili. Prosme Ducha Svätého, aby nám pomáhal uprednostniť potreby druhých pred svojimi vlastnými, a takto nasledujme Vavrincov príklad. Prosme ho, aby sme dokázali slúžiť ako on – čiže tak ako Ježiš.
„Duchu Svätý, pomôž mi prinášať úrodu nielen sebe, ale celej Cirkvi.“