Pondelok, 1. februára
Bratia, čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.
Zamyslenie
„Z nevládnych sa stávali mocnými“ (Hebr 11, 34).
Všimni si hrdinov, ktorých spomína dnešné prvé čítanie. Dávid bol len chlapec s piatimi kameňmi a Gedeon bol roľník v nepriaznivej situácii. A predsa Dávid premohol Goliáša prakom a Gedeon s tristo mužmi porazil obrovskú madiánsku armádu (pozri 1 Sam 17 a Sdc 7). Ako je to možné? Pretože Boh stál na ich strane. Títo muži nie sú hrdinami len vďaka svojim prirodzeným schopnostiam, ale najmä preto, že prostredníctvom nich – a často aj napriek ich slabostiam – konal Boh. Ako hovorí autor Listu Hebrejom: „Z nevládnych sa stávali mocnými“ (Hebr 11, 34). Napriek tomu si možno pomyslíš: „Ja nikdy nebudem hrdinom. Mňa by si Boh na také dôležité poslanie určite nevybral.“ Ale Boh si ťa vybral – a vybral si ťa na to najdôležitejšie poslanie zo všetkých: milovať ho a slúžiť jemu samému i jeho ľudu. Možno nie si povolaný zabíjať obrov ako Dávid, no aj ty sa každý deň ocitáš v rôznych „bitkách“, v ktorých zápasíš o to, aby si miloval Pána a tých, ktorých postavil do tvojho života. Či už je to vnútorný boj o trpezlivosť s náladovým tínedžerom, alebo snaha dodržať v práci nereálny termín bez hnevu a mrzutosti. V niektoré dni možno padáš do postele s pocitom, akoby si bojoval vo vojne! Boh nám chce pripomenúť, že všetko neleží len na našich pleciach. On chce, aby sme, podobne ako svätí a hrdinovia viery, dôverovali v jeho moc a silu. Vie, že sami sme slabí. Ale keď sa rozhodneme o neho oprieť, dá nám milosť prekonať každú prekážku, na ktorú narazíme. Nezabúdaj sa teda vo víre udalostí modliť: „Duchu Svätý, pomôž mi!“ Pripravuj sa však aj na nevyhnutné každodenné bitky – tým, že každé ráno budeš pár minút Ježiša prosiť, aby ti dal všetko potrebné na to, čo ťa čaká. Boh ťa povoláva, aby si žil ako hrdina – nech už to znamená čokoľvek. Hoci o sebe pochybuješ, nepochybuj o Bohu. Tvoja slabosť sa nevyrovná jeho láske, moci a sile!
„Pane, chcem sa dnes na teba spoľahnúť.“
List Hebrejom 11, 32 – 40; Žalm 31, 20 – 24; Marek 5, 1 − 20