Piatok, 9. júla
Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal. Keď došiel do Bersaby a priniesol Bohu svojho otca Izáka krvavú obetu, počul, ako ho Boh v nočnom videní volá: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“ Hovoril mu: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. Ja ta pôjdem s tebou a ja ťa odtiaľ privediem späť; a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ Jakub sa teda pohol z Bersaby. Jeho synovia naložili jeho i svoje deti a ženy na vozy, čo poslal faraón na prevezenie starca, a vzali so sebou všetko, čo mali v krajine Kanaán. Tak prišli do Egypta Jakub a všetci jeho potomci: jeho synovia a vnuci, dcéry a celé jeho potomstvo. Jakub poslal Júdu napred k Jozefovi, aby mu oznámil, že sa stretnú v Gessene. Keď prišli do kraja Gessen, Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a išiel do Gessenu naproti svojmu otcovi. Keď ho uvidel, hodil sa mu okolo krku a dlho plakal v jeho objatí. Tu Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už spokojne zomriem, lebo som videl tvoju tvár a viem, že ma prežiješ.“
Zamyslenie
„Ja som Boh. Neboj sa“ (Gn 46, 3).
Jakub to nemal ľahké. Dávno predtým, než sa mu narodili deti, počul Božie prisľúbenie: „V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 28, 14). No Jakubove deti nežili vždy podľa tohto prisľúbenia. Prečítaj si ich príbehy a nájdeš v nich podvod, incest, vraždy aj násilie (Gn 34 – 46). Určite boli obdobia, keď sa Jakub obával, že jeho deti nikdy nebudú prameňom požehnania pre „všetky pokolenia zeme“. Po tridsiatich rokoch čakania napokon Jakub videl svojich synov konať pokánie a zmieriť sa s bratom Jozefom, ktorého predtým predali do otroctva. Teraz sa zdalo, že sa Božie prisľúbenie konečne začína napĺňať. Ak aj ty už dlho čakáš – možno celý svoj život – na to, kedy Boh vypočuje tvoje modlitby, pamätaj na to, že naša skúsenosť nezväčšuje ani nezmenšuje, nerozjasňuje ani nezatemňuje pravdy našej viery. Konkrétne ide o tieto pravdy: Boh je dobrý. Boh je všemohúci. Boh je verný. Vyplní želanie bohabojných a vyslyší ich modlitbu (Ž 145, 19). Bohu na tebe záleží. Je prirodzené sústrediť sa na stratu, núdzu, prípadne na to, čo pokladáš za odpoveď na svoju modlitbu. Rovnako je prirodzené rezignovať pre zdanlivé Božie mlčanie, najmä ak čakáš už veľmi dlho. Boh však vždy vidí viac ako ty: podobne ako vedel, že na Izrael doľahne hladomor, hoci Jakub to ani len netušil. Boh mal v pláne postarať sa o Jakubovu rodinu a uzdraviť ju. Aj tvoj život vidí Boh v širších súvislostiach a z inej perspektívy. Jeho plán s tebou sa môže naplniť bez ohľadu na to, ako to vyzerá dnes. Očakávaš odpoveď na svoju modlitbu? Začni si pripomínať, aký je Boh. Vymenuj čo najviac jeho vlastností. Všímaj si ich, keď čítaš Sväté písmo, a postupne si z nich spisuj zoznam. Chváľ ho a ďakuj mu za ne. Popros Ducha Svätého, aby hlboko do tvojho srdca zasial vieru. Popros ho, aby ti otvoril oči, nech vidíš, ako sa Pán o teba stará a aké dobré veci pre teba robí.
„Bože, ty poznáš moje srdce a moje túžby. Prosím ťa, pomáhaj mi dnes vidieť tvoju dobrotu a starostlivosť.“
Genezis 46, 1 – 7. 28 – 30; Žalm 37, 3 – 4. 18 – 19. 27 – 28. 39 – 40; Matúš 10, 16 – 23