Piatok, 6. marca

Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v starobe, a dal mu urobiť dlhú tuniku. Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri Sicheme. A Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú ovce pri Sicheme, poď, pošlem ťa za nimi.“ A Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. Oni ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. Medzi sebou hovorili: „Hľa, snár prichádza; poďte, zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny. A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa ukáže, čo mu pomôžu jeho sny.“ Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život.“ A ďalej im hovoril: „Neprelievajte krv. Hoďte ho do cisterny tu na pustatine a nepoškvrňujte si ruky.“ To povedal preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť jeho otcovi. A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú tuniku a hodili ho do cisterny, v ktorej nebolo vody. Potom si posadali a jedli chlieb. A keď zdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Galaádu. Ich ťavy niesli balzam, mastixovú živicu a ladánum do Egypta. Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme zabili svojho brata a zatajili jeho krv? Bude lepšie predať ho Izmaelitom a nepoškvrniť si ruky. Veď je to náš brat a naše telo.“ A bratia s ním súhlasili. A keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A tí ho odviedli do Egypta.

Genezis 37, 3 – 4. 12 – 13a. 17b – 28;

Zamyslenie

„Začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať“ (Gn 37, 4).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.