Piatok, 6. augusta Premenenie Pána, sviatok
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
Zamyslenie
„Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril“ (Mk 9, 2 – 3).
Pre Petra, Jakuba a Jána bolo veľkou výsadou vidieť slávu premeneného Ježiša! V jednej chvíli stál pred nimi ako bežný človek, no v nasledujúcom okamihu ho na vlastné oči videli v božskej sláve ako Božieho Syna. Peter, Jakub a Ján nie sú jedinými ľuďmi vo Svätom písme, ktorí videli Božiu slávu. Mojžiš čosi podobné zažil na vrchu Sinaj – a to až tak, že mu potom žiarila aj jeho vlastná tvár (pozri Ex 34, 29 – 35). Prorok Izaiáš videl Boha sedieť na nebeskom tróne, pričom „lem jeho rúcha napĺňal svätyňu“ (Iz 6, 1). Prorok Ezechiel videl, ako sa Pánova sláva dvíha a odchádza z jeruzalemského chrámu (pozri Ez 10, 18). Aj chudobní pastieri na betlehemských poliach videli Božiu slávu, keď im anjel prišiel oznámiť Ježišovo narodenie (pozri Lk 2, 8 – 9). Božia sláva sa neprejavuje vždy tak veľkolepo, ale to neznamená, že taká nie je. Z Ježiša vyžarovala táto sláva nielen pri premenení, ale po celý čas, keď žil na zemi. Bola prítomná vo všetkom, čo hovoril a konal – keď kázal, uzdravoval a dokonca aj keď zomieral na kríži. A dnes vyžaruje vzkriesený Ježiš svoju slávu z nás aj medzi nami, dokonca tiež – a možno predovšetkým – vo všednosti. Musíme si len trénovať zrak, aby sme ju videli. Kde môžeš vidieť Božiu slávu? Napríklad počas nádherného východu slnka alebo v tvári novonarodeného dieťaťa. No môžeš ju vidieť aj menej zjavnými spôsobmi: keď tvoj manžel verne slúži svojej rodine, vo vypočutej modlitbe, v obnovenom vzťahu. Uvidíš ju, keď kňaz pri svätej omši pozdvihne hostiu, ale aj v človeku z tvojej farnosti, ktorý sa so sklonenou hlavou ticho modlí v prítmí prázdneho kostola. Skús dnes hľadať znamenia Božej slávy. Bude všade tam, kde je Boh prítomný, činný, kde pôsobí v srdciach tých, čo mu patria.
„Pane, zjav mi svoju slávu!“
Daniel 7, 9 – 10. 13 – 14; Žalm 97, 1 – 2. 5 – 6. 9; Druhý Petrov list 1, 16 – 19; Marek 9, 2 – 10