Piatok, 4. júna
Anna sedávala a vyzerala svojho syna na ceste. Keď ho videla prichádzať, povedala jeho otcovi: „Pozri, syn ti prichádza, aj muž, čo s ním išiel!“ A Rafael povedal Tobiášovi prv, ako prišiel k otcovi: „Viem, že sa mu oči znova otvoria. Kvapni mu do očí rybaciu žlč, liek zaberie a beľmo z jeho očí sa odlúpne. Tvoj otec otvorí oči a bude vidieť svetlo.“ Anna mu bežala v ústrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: „Syn môj, teraz už môžem zomrieť, keď ťa vidím.“ A plakala. Aj Tobi vstal a hoci sa potkýnal, vyšiel pred vráta. Tobiáš pribehol k nemu s rybacou žlčou v ruke, dýchol mu do očí, chytil ho a povedal: „Dôveruj, otče!“ Vstrekol mu liek a nechal ho pôsobiť. A oboma rukami odlúpol beľmo z kútikov jeho očí. Keď Tobi videl svojho syna, hodil sa mu okolo krku, plakal a povedal mu: „Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí!“ A pokračoval: „Nech je zvelebený Boh a nech je zvelebené jeho veľké meno. Nech sú zvelebení všetci jeho svätí anjeli po všetky veky, lebo on ma udrel, ale teraz vidím svojho syna Tobiáša.“ Tobi a jeho manželka Anna vošli do domu, tešili sa a z celého srdca velebili Boha za všetko, čo sa im dostalo. Tobiáš potom povedal svojmu otcovi, že sa cesta z dobrodenia Pána Boha vydarila a že priniesol peniaze, aj ako si vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a je už celkom blízko pri ninivskej bráne. Tobi a Anna sa potešili a vyšli v ústrety svojej neveste k ninivskej bráne. Keď ninivčania videli Tobiho, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, divili sa. A Tobi veľkým hlasom vyznával a velebil Boha pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči. Potom sa Tobi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju slovami: „Vojdi zdravá, dcéra moja! Nech je zvelebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra! Nech je požehnaný tvoj otec, nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja! Vstúp do svojho domu zdravá v požehnaní a radosti. Vstúp, dcéra moja! V ten deň naplnila radosť všetkých Židov, čo boli v Ninive.
Zamyslenie
„V ten deň naplnila radosť všetkých Židov, čo boli v Ninive“ (Tob 11, 17).
Tobi sa boril s jednou skúškou za druhou. Na konci príbehu sa však jeho situácia napokon zmenila. Nielenže sa jeho syn vrátil domov aj s nevestou, ale dokonca sa aj jemu samému vrátil zrak! Radostne vyhlásil: „[Boh] ma udrel, ale teraz vidím svojho syna Tobiáša“ (Tob 11, 15). Vďaka čomu Tobi a jeho rodina obstáli v skúškach? Vďaka tomu, že sa pevne držali svojej viery. Tobi sa nevzdával a neodvracal sa od Boha ani vtedy, keď bol pre svoju zbožnosť prenasledovaný. Vytrvalo sa modlil a v pokore konal najlepšie, ako vedel (Tob 1, 3 – 21). Ani Sára sa nevzdávala. Vydala sa ešte raz, dúfajúc, že tento jej manžel nepodľahne zlému duchovi tak, ako jej predchádzajúci manželia (7, 12). Aj Tobiho syn Tobiáš a jeho manželka Sára predniesli Bohu nádhernú modlitbu, v ktorej prosili o milosrdenstvo a ochranu (8, 5 – 8). V ťažkých časoch môže byť naša viera podrobená skúške. Možno sa pýtame, prečo Boh dopustí, aby sa nám diali zlé veci, alebo prečo nevypočuje naše modlitby. Takéto otázky sú pochopiteľné a niekedy sa im jednoducho neubránime. Najdôležitejšie však je, aby sme sa neodvrátili od Boha. Keď sa zo všetkých síl snažíme zostať blízko pri ňom, otvárame sa tak jeho láske, milosrdenstvu a milosti, vďaka ktorým sa môžeme zachovať najlepšie, ako sa v danej situácii dá. Tobiho príbeh mal šťastný koniec. Či už sa nám momentálne darí, alebo práve prechádzame ťažkou skúškou, Tobiho príbeh ukazuje, že ak sa budeme držať Pána, on nás podrží. Dá nám potrebnú milosť zvládnuť čokoľvek, čo príde. Môžeme Bohu dôverovať, že nám zošle pomoc – podobne, ako keď Tobimu a jeho rodine poslal archanjela Rafaela. Boh má s tebou dobrý plán, hoci ho v tejto chvíli možno nevidíš. Ten plán sa ti postupne odhaľuje, ak v dobrých aj v zlých časoch zostávaš nablízku Boha. Dobrou správou je, že aj teba čaká šťastný koniec. Tak ako sa Tobi a jeho rodina radovali z Božieho milosrdenstva a prozreteľnosti, aj ty budeš jedného dňa jasať v nebi spolu s nebeským Otcom a so všetkými bratmi a sestrami v Kristovi.
„Pane, pomôž mi pevne sa ťa držať vo všetkom, čo mi prináša život.“
Tobiáš 11, 5 – 17; Žalm 146, 1 – 2. 6 – 10; Marek 12, 35 – 37