Piatok, 30. októbra
V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.
Zamyslenie
„Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ (Lk 14, 3).
Ježiš sa opäť ocitá v spore o uzdravovaní v sobotu. Farizeji sa zubami-nechtami pridŕžajú obmedzujúcej interpretácie Božích prikázaní a ustavične hľadajú príležitosť, ako Ježiša podchytiť v reči. Ježiš toto ich vypočúvanie využíva na to, aby ich poučil o podstate Božieho zákona, ktorou je milosrdenstvo a uzdravenie. Keď Ježiš uzdravil muža s vodnatieľkou, čo je bolestivá choroba, ktorá spôsobuje nadmerné zadržiavanie vody v organizme, opäť farizejov postavil zoči-voči ich úzkoprsému chápaniu Božieho zmýšľania. Ich prísna aplikácia zákona o sobote nedávala priestor láske a milosrdenstvu, ktoré sú základom všetkých Božích prikázaní. Ježiš sa však do farizejov púšťa priamo – používa názorný príklad. Ak človek s citlivým srdcom zachráni domáce zviera pred smrteľným nebezpečenstvom, o čo viac chce Boh zachrániť jedno zo svojich detí, ktoré potrebuje jeho pomoc? Zo všetkých siedmich dní v týždni by sobota mala byť pre Božie deti tým najvhodnejším dňom na prijímanie uzdravujúceho dotyku Otca. Nechce napokon sám Otec, aby sme vstúpili do jeho pokoja (porov. Hebr 4, 1 – 11) ? Sobotňajší odpočinok, ktorý nám Boh chce dať, pramení z prežívania jeho lásky – zo skúsenosti, vďaka ktorej zakúšame vo svojom srdci pokoj bez ohľadu na okolnosti. Ježiš nám prišiel darovať pokoj skrze svoje utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Ako členovia Cirkvi môžeme teraz tento pokoj prežívať čoraz viac. Spoznávame Boha ako nášho milujúceho Otca, ktorý nás k sebe volá. Učme sa teda dôverovať jeho starostlivosti a odovzdajme svoj život do jeho rúk. Ako môžeme prežívať Boží pokoj? Najdôležitejším nástrojom je modlitba, ktorá nás vovádza do dôverného vzťahu s Pánom. Keď sa skrze modlitbu, Písmo a sviatostný život Cirkvi otvárame Bohu, dovoľujeme jeho láske väčšmi preniknúť do nášho srdca. Keď spočívame v jeho láske, začíname mu viac dôverovať, že je vždy s nami a že do nášho života neprestajne vlieva svoju uzdravujúcu moc.
„Pane Ježišu, otváram ti svoje srdce. Kiežby som sa dnes nechal ovládnuť tvojím pokojom a zakúsil tvoju milosť a uzdravenie. Pomôž mi uvedomiť si, že uholným kameňom každého tvojho zákona je milosrdná láska.“