Piatok, 28. mája
Ježiš slávnostne pozdravovaný zástupmi vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: „Nie je napísané: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy‘? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“
Zamyslenie
„Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde“ (Mk 11, 13).
O čo vlastne ide s tým figovníkom? Veď Marek sa už blíži k vrcholu svojho evanjelia: k Ježišovmu umučeniu, keď ho zrazu preruší figovníkom – a nie raz, ale až dvakrát! Prečo to robí? Všimni si, kde sa tieto dva príbehy o figovníku nachádzajú: Marek ich používa na orámovanie svojej správy o Ježišovom vyčistení chrámu. Hovorí, že Ježiš cestou do chrámu zašiel k figovníku, aby na ňom pohľadal ovocie. Keď zistil, že je neúrodný, preklial ho a potom vošiel do chrámu. Nahnevalo ho, v akom stave sa nachádzal Pánov dom a vyhnal odtiaľ predavačov a peňazomencov, ktorí ho poškvrňovali. Na spiatočnej ceste prechádzal opäť okolo toho istého figovníka, ktorý medzitým vyschol. Marek nám naznačuje, že tento figovník symbolizuje chrám, v ktorom Ježiš nenašiel duchovné ovocie, a preto ho preklial. Tieto príbehy o Ježišovom hneve sa ti môžu zdať hrozivé. Nezabúdaj však na širšie súvislosti: ak sme my ľudia ponechaní len na svoje sily, nedokážeme prinášať ovocie. Ako hovorí prorok Izaiáš: „Všetci sme jak zvädnuté lístie, naša neprávosť nás unáša ako vietor“ (Iz 64, 5). No tak ako Ježiš vstúpil do chrámu, Boh vstupuje aj do nášho života, aby ho dal do poriadku. On nás neopustil; práve naopak, položil za nás život. Ježiš síce preklial neplodný figovník, ale nahradil ho iným stromom – krížom. Tento strom, ktorý je zasadený v našich srdciach, má moc prinášať ovocie, ktoré pretrvá (pozri Jn 15, 16). Ty nie si vyschnutý, neúrodný strom a Ježiš sa na teba nehnevá! Vďaka krstu máš v sebe jeho božský život, ktorý je schopný prinášať bohaté a trvalé ovocie. Nepochybne si už niečo z toho ovocia spozoroval – či už uzdravenie zranenia, obnovenie priateľstva, alebo rast v čnostiach. Ježiš však ešte neskončil. Chce, aby si prinášal ešte viac ovocia. A bude ti pomáhať, ak zostaneš v jeho blízkosti a budeš sa snažiť kráčať po jeho cestách.
„Pane Ježišu, vstúp dnes do môjho života ešte hlbšie, aby som prinášal hojnejšie ovocie.“
Kniha Sirachovho syna 44, 1. 9 – 13; Žalm 149, 1 – 6. 9; Marek 11, 11 – 26