Piatok, 28. augusta, sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Zamyslenie
„Preto bdejte“ (Mt 25, 13)
Ježišove podobenstvá sú napohľad až zarážajúco jednoduché – až tak, že ich dokáže pochopiť aj dieťa. V skutočnosti však majú hlboký zmysel a je v nich prítomná milosť – a svätci i mystici v nich jedno aj druhé neustále objavujú. Každé podobenstvo má niekoľko vrstiev. Odkrytím každej ďalšej vrstvy vždy vychádza najavo nový zmysel a poučenie. Ani dnešný príbeh o desiatich pannách nie je výnimkou. Ježiš ho rozpráva preto, aby si ľudia uvedomili, čo je nevyhnutné na vstup do „nebeského kráľovstva“ (Mt 25, 1). Päť nerozumných panien nebolo pripravených, a preto nemohli vstúpiť na svadobnú hostinu. Rozoberaním rozličných symbolov v tomto podobenstve by sme strávili hodiny, no dôležitá je jeho podstata, ktorá sa dá sformulovať do naliehavého posolstva: byť vždy pripravený; nenechať sa nachytať bez dostatočnej zásoby „oleja“. Spočiatku to s tým zabúdaním oleja nevyzerá až tak dramaticky. Prichádzaš každý deň do práce o desať minút neskôr. Čas na čítanie románu alebo na počítačovú hru si nájdeš vždy, ale na modlitbu už nie. Zlozvyky bývajú hlboko zakorenené a vždy, keď im prepadneme, sme čoraz sebeckejší a našej lásky k Bohu a k ľuďom okolo nás výrazne ubúda. Zo svojich neskorých príchodov do práce začneme namiesto seba obviňovať prísneho šéfa a to, že sa už nemodlíme, si ospravedlníme nedostatkom času. V takej situácii si predstavme, že by si svoju vinu nepriznalo ani tých päť nerozumných panien, ale namiesto toho by za svoje zlyhanie vinilo tie múdre. Takýto druh duchovnej zaslepenosti a neochoty zmeniť sa nám bráni dostať sa bližšie k Ježišovi. Ako sa teda postarať o to, aby sme svoju nádobu s olejom mali vždy plnú? Skús si nastaviť budík o niečo skôr a každé ráno sa pomodli. Vzdaj sa raz za týždeň svojej záľuby a nezištne urob niečo pre svoje farské spoločenstvo. Možností je veľa. Dôležité je však jedno: nájsť spôsob, ako svoj život zamerať na Boha tak, aby nás mohol neustále napĺňať „olejom“ svojej lásky a milosti. Nikdy totiž nevieme, kedy sa Ježiš zjaví!
„Pane Ježišu, daj, aby som viedol taký život, ktorý ťa bude hoden.“
Prvý list Korinťanom 1, 17 – 25; Žalm 33, 1 – 2. 4 – 5. 10 – 11