Piatok, 25. septembra
Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu: je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať, čo bolo zasadené, čas zabíjať a čas liečiť, čas búrať a čas stavať, čas plakať a čas smiať sa, čas nariekať a čas tancovať, čas rozhadzovať kamene a čas zbierať ich, čas objímať a čas zdržať sa objatia, čas hľadať a čas strácať, čas opatrovať a čas odhodiť, čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, čas milovať a čas nenávidieť. Je čas vojny a čas pokoja. Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje? Všímal som si zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. On urobil všetko dobre na svoj čas; vydal im svet, aby ho skúmali, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril od počiatku až do konca.
Zamyslenie
„Je čas… objímať a čas zdržať sa objatia“ (Kaz 3, 5).
Aké náročné mesiace máme za sebou! Koronavírus obrátil náš život hore nohami. To, čo sme považovali za samozrejmosť – otvorené školy a fungujúce podniky, možnosť ísť kamkoľvek a kedykoľvek – na to sa už nemôžeme spoľahnúť. Objatia a stisk ruky nahradilo jednoduché kývnutie hlavou z bezpečnej vzdialenosti. Zažili sme obdobie sociálnej izolácie od priateľov, ale možno aj hlbšie zblíženie s ľuďmi, s ktorými bývame pod jednou strechou. Nie je zvláštne, ako presne vystihuje dnešné čítanie z Knihy Kazateľ práve tento historický moment? Obrazne opisuje bežné vzostupy a pády života, no tento rok nadobúda zvláštny význam. Zažívame obdobie utrpenia a strachu o nakazených vírusom, smútku za zosnulými blízkymi, ale tiež vďačnosť za tých, ktorí zostávajú zdraví. Ako kresťania však vieme, že Ježiš je Pánom celej tejto situácie. Veď on „urobil všetko dobre na svoj čas“ (Kaz 3, 11). Počas tejto pandémie je s nami presne tak, ako bol s nami v ostatných skúškach. A keďže je s nami, naďalej nás zahŕňa svojím požehnaním, a to aj uprostred skúšok. Dáva nám milosť prekonávať prekážky, ktoré prekonávame. Pozýva nás spojiť svoje utrpenie s jeho utrpením na kríži. A on tento prísľub nového života dodrží – odteraz až naveky. Dnes porozmýšľaj, čím si v posledných mesiacoch prešiel – akými vzostupmi a pádmi, chvíľami radosti aj smútku. Dovoľ Kristovi vstúpiť do každej oblasti. On ťa neodsúdi za to, že sa cítiš znechutený, vystrašený alebo osamelý. On rozumie nepohodliu a obavám, prameniacim z mnohorakého narušenia tvojho života. Dovoľ mu, aby ťa v týchto časoch sprevádzal (pozri Kaz 3, 1). On ťa túži uzdraviť a zjednotiť sa s tebou. Vedz, že aj keby bolo pre teba ťažké prijať to, môžeš odpočívať v jeho objatí.
„Pane, ďakujem ti, že si mi pevnou oporou v každom období života.“