Piatok, 25. júna

Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som Boh, všemohúci, kráčaj predo mnou a buď dokonalý. Hľa, moja zmluva s tebou. Budeš otcom mnohých národov a už sa nebudeš volať Abram; budeš sa volať Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.“ Potom Boh povedal Abrahámovi: „Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach. A toto je moja zmluva medzi mnou a vami i tvojím potomstvom po tebe, ktorú budete zachovávať: Obrezané bude všetko, čo je medzi vami rodu mužského.“ Potom Boh povedal Abrahámovi: „Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, lebo bude mať meno Sára. Ja ju požehnám a dám ti aj z nej syna. Požehnám ju a budú z nej pochádzať národy; aj králi národov z nej budú pochádzať.“ Abrahám padol na tvár a smial sa; povedal si v srdci: „Vari sa môže storočnému narodiť syn? A deväťdesiatročná Sára porodí?“ A povedal Bohu: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou.“ Ale Pán opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák a ja s ním uzavriem zmluvu: večnú zmluvu s ním a s jeho potomstvom. A vypočul som ťa, aj čo sa týka Izmaela: požehnám ho, dám mu plodnosť a rozmnožím ho náramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ. Ale svoju zmluvu uzavriem s Izákom, ktorého ti porodí Sára o takomto čase na budúci rok.“ Keď sa s ním Boh prestal rozprávať, odišiel od Abraháma.

Genezis 17, 1. 4 – 5. 9 – 10. 15 – 22;

Zamyslenie

„Dám ti aj z nej syna… a budú z nej pochádzať národy“ (Gn 17, 16).

Boh sa znova zjavil Abrahámovi. Opäť potvrdil svoje prisľúbenie, že z Abraháma sa stane „otec mnohých“. Tentokrát mu dokonca vyjavil viac podrobností – jeho syn, ktorý sa bude volať Izák, sa narodí do roka a „aj králi národov z neho budú pochádzať“ (porov. Gn 17, 16)! Zdalo sa to nemožné, preto sa Abrahám neubránil smiechu. Veď mal deväťdesiat deväť rokov a Sára bola po celý život neplodná. Abrahám nedovidel na koniec Božieho plánu, pretože sa nachádzal priamo uprostred neho. Musel iba dôverovať a čakať – a premáhať smiech. Ten rok čakania im zrejme pripadal ako najdlhší rok v celom ich živote. Ešte aj po tom, ako Sára počala, určite zápasili s obavami a pochybnosťami. Bude mať zostarnutá Sára bezproblémové tehotenstvo? Narodí sa im zdravé dieťa? Ale svoju vieru upevňovali dôverou v toho, ktorý ich povolal. Spomínali, ako sa o nich staral a ochraňoval ich v minulosti, a zverovali mu do rúk svoju budúcnosť bez ohľadu na to, aké prekážky ich na tejto ceste postretnú. Práve toto robí z Abraháma a Sáry vynikajúcich spoločníkov nášho putovania. My sme možno od Boha nedostali konkrétne prisľúbenie ako oni, no každý z nás na niečo čaká. Všetci sa nachádzame uprostred Božieho plánu so svojím životom. Nevidíme úplne presne, ako to s nami dopadne. Kedy si nájdem novú prácu? Zmieri sa môj odcudzený brat so sestrou? Bude našej dcére dopriate dieťa, po ktorom tak dlho túži? Možno je pre teba ťažké dôverovať, že sa Boh o teba stará, pokým ešte nie si na konci príbehu. Pamätaj však na Abraháma a Sáru, a rob to, čo robili oni: ver v toho, ktorý ťa povolal. Boh je všemohúci a verný. Spomeň si, ako ťa v živote ochraňoval a staral sa o teba. Namiesto ťažkostí, s ktorými sa boríš, sa rozhodni zamerať na jeho lásku. A neboj sa čakať.

„Bože Abraháma a Izáka, ďakujem ti, že tvoj dokonalý plán sa ďalej odvíja aj v mojom živote.“

Genezis 17, 1. 4 – 5. 9 – 10. 15 – 22; Žalm 128, 1 – 5; Matúš 8, 1 – 4