Piatok, 24. septembra
V druhom roku kráľa Dária, v siedmom mesiaci, v dvadsiaty prvý deň mesiaca, zaznelo Pánovo slovo prostredníctvom proroka Aggea: „Povedz judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi, Salatielovmu synovi, veľkňazovi Jozuemu, Jozedekovmu synovi, a zvyškom ľudu toto: Kto ešte ostal medzi vami, čo videl tento dom v jeho prvej sláve? A ako naň hľadíte teraz? Nezdá sa vám, akoby bol ničím? Ale teraz sa vzchop, Zorobábel, hovorí Pán, vzchop sa, veľkňaz Jozue, Jozedekov syn, vzchop sa všetok ľud krajiny, hovorí Pán zástupov, a pracujte, lebo ja som s vami, hovorí Pán zástupov. Slovo, ktoré som vám dal, keď ste vychádzali z egyptskej krajiny, i môj duch ostanú medzi vami; nebojte sa! Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ešte chvíľku a ja pohnem nebesia i zem, more i súš. Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Pán zástupov. Moje je striebro a moje je zlato, hovorí Pán zástupov. Budúca sláva tohoto domu bude väčšia ako sláva toho prvého, hovorí Pán zástupov; a na tomto mieste nastolím pokoj, hovorí Pán zástupov.“
Zamyslenie
„Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako sláva toho prvého“ (Ag 2, 9).
Predstav si, ako tieto prorocké slová povzbudili Zorobábela a jeho druhov. Po štyridsiatich rokoch strávených v babylonskom zajatí sa vrátili do zrúcaného Jeruzalema. A tu im Pán hovorí, aby „sa vzchopili“ a nestrácali nádej (porov. Ag 2, 4 – 5). Ak totiž vytrvajú a obnovia chrám, on sám ho naplní slávou, ba dokonca ešte väčšou, akú mal ten prvý (porov. Ag 2, 7). Chrám bol nakoniec obnovený a stál niekoľko nasledujúcich storočí. Židovský národ v ňom skutočne videl Božiu slávu. Aggeovo proroctvo však odhaľuje ešte čosi viac než prebývanie Boha v materiálnej stavbe. Je tiež predobrazom prisľúbenia, že Boh svojou slávou naplní nás. Ako „živé kamene“ (1 Pt 2, 5) totiž spolu tvoríme Cirkev. Božia prítomnosť spočíva v každom jednom z nás a čím jasnejšie žiari z každého človeka, tým žiarivejšia je aj sláva celej Cirkvi. Najlepší spôsob, ako nechať Božiu slávu vyžarovať, je využívať sviatosť zmierenia. Spoveď odstraňuje hriechy, ktoré nám bránia uchovávať v sebe Božiu prítomnosť. Sviatosť zmierenia v nás obnovuje milosť, ktorú sme stratili, a znovu nás spája s prameňom milosti a slávy. V mnohých farnostiach sa spovedá každý deň pred svätou omšou. Aj dnes máš teda príležitosť obnoviť svoj jas. Nechaj sa povzbudiť! Spomeň si, že vo sviatosti zmierenia nejde iba o tvoje hriechy. Ide aj o Božiu dobrotu! Ide o milosť Pánovej prítomnosti, vďaka ktorej môžeš žiť ako nové stvorenie prežiarené jeho slávou. Spomeň si na Zorobábela a jeho druhov, ktorí spolu s ním pracovali na obnove chrámu. Vo sviatosti zmierenia prikladáš ruku k dielu – obnovuješ Boží chrám, ktorým je Cirkev. Po spovedi zostaň ešte chvíľu v chráme a poďakuj sa Bohu, že odstraňuje všetko, čo ti prekáža na ceste k nemu. Raduj sa z toho, že je v tebe prítomný. Daj si predsavzatie, že sa o jeho prítomnosť podelíš s ľuďmi, ktorých stretávaš. A nezabudni, že si dôležitou súčasťou Božej slávy, ktorá žiari z Cirkvi.
„Pane, daj, aby dnes vo mne žiarilo tvoje svetlo!“