Piatok, 23. apríla
Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, chod‘ do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“ Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil. V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“ On povedal: „Tu som, Pane.“ A Pán jemu: „Vstaň a chod‘ do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.“ No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“ Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“ Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý.“ Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zosilnel. Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom.
Zamyslenie
„Jeho som si vyvolil za nádobu“ (Sk 9, 15).
Ananiáš vedel všetko o Šavlovi z Tarzu, o horlivom prenasledovateľovi, ktorý pre neho aj pre ostatných kresťanov predstavoval smrteľné nebezpečenstvo. Pomyslel si: Boh určite nemôže odo mňa žiadať, aby som vyhľadal a modlil sa za uzdravenie jeho zraku! No keď sa Ananiáš ďalej pýtal Boha, ten ho vyzval zmeniť zmýšľanie a pozrieť sa na Šavla v inom svetle. Nie Ananiáš, ale Boh rozhodoval o tom, čo si Šavol zaslúži alebo nezaslúži. Boh označil Šavla za svoju vyvolenú nádobu, ktorá zanesie svedectvo celému svetu. To bolo dôležité. Boh evidentne hľadel na Šavla inak ako Ananiáš! Všimni si, ako si to Ananiáš zobral k srdcu. Keď Šavla našiel, nepochyboval o ňom ani mu nevyčítal jeho staré hriechy. Jednoducho ho oslovil „brat Šavol“ a modlil sa za to, aby mu Boh vrátil zrak (pozri Sk 9, 17). A zašiel ešte ďalej: modlil sa, aby Šavla naplnil Duch Svätý, pokrstil ho a postaral sa, aby mal čo jesť. Inými slovami, pomohol Pavlovi nazbierať sily potrebné na dielo, ku ktorému ho Boh povolal. Nepochybne Ananiáš uznal Šavlovo obrátenie. Hoci sa jeho meno viac v Písme nespomína, z jeho príkladu môžeme všetci čosi načerpať. Veď každý z nás môže uviaznuť v pasci posudzovania a súdiť ľudí podľa toho, čo sme o nich počuli. No len Boh vidí celý príbeh. Nech by sme sa o niekom dopočuli čokoľvek, jedna skutočnosť je dôležitejšia ako všetko ostatné: tohto človeka stvoril Boh a veľmi ho miluje. Ak sa ocitneš v pokušení niekoho prísne posudzovať, aj ty pros Boha, aby ti dal viac svetla. Lepší zdroj svetla dokáže rozjasniť fotografiu; podobne aj pohľad na človeka vo svetle Božej lásky nám môže pomôcť vidieť ho zreteľnejšie, pravdivejšie. Ananiášov príbeh nám zároveň ukazuje, že vnímať človeka z inej perspektívy je len začiatok. V čom ťa Boh pozýva zájsť ešte ďalej a byť dnes pre niekoho požehnaním? Akým veľkorysým skutkom môžeš ovplyvniť jeho život?
„Pane Ježišu, osvieť svetlom svojej lásky každého človeka, ktorého dnes stretnem alebo si naň spomeniem.“