Piatok, 21. februára
Na celej zemi bol jeden jazyk a rovnaká reč. Keď sa ľudia pohli z východu, našli rovinu v krajine Sennaar a usadili sa na nej. Povedali si: „Poďte, narobíme tehál a vypálime ich v ohni.“ Tehlu používali namiesto kameňa a namiesto malty asfalt. Potom povedali: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi.“ Pán však zostúpil, aby sa podíval na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia, a povedal: „Hľa, sú jeden národ a všetci hovoria jedným jazykom. Toto je začiatok ich činov a už im nebude ťažko urobiť, čo si zaumienili. Poďte, zostúpime a pomätieme tam ich reč, aby nik nerozumel reči druhého.“ Tak ich Pán odtiaľ rozptýlil po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto sa ono volá Bábel. Lebo tam bola pomätená reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.
Zamyslenie
„Urobíme si meno“ (Gn 11, 4).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.