Piatok, 20. novembra
Ja, Ján, som počul hlas z neba, ktorý znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.
Zamyslenie
„V ústach mi bola sladká… no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou“ (Zjv 10, 10).
Počas modlitby niekedy tvojou mysľou náhle preletí myšlienka. Možno ti príde na um verš z Písma, pocítiš prílev nádeje pri piesni alebo ti vyhŕknu slzy, keď si uvedomíš svoju potrebu konať pokánie či niekomu odpustiť. V každom z týchto prípadov zachytíš posolstvo od Pána. V tej chvíli ťa to možno nadchne a máš z toho dobrý pocit. No uskutočnenie tohto „slova“ môže byť podobné prijatiu čohosi horkého alebo „kyslého“ do žalúdka. Tento pocit poznal aj svätý Ján. Vedel, že čosi podobné zakúsil aj prorok Ezechiel viac ako päťsto rokov pred ním. Ján sa prihováral veriacim žijúcim v spoločnosti, ktorá sa voči evanjeliu stavala nepriateľsky. Videl, že vydávať svedectvo o Ježišovi v takejto kultúre môže znamenať trpkú skúsenosť. Podobne to bolo aj s prorokom Ezechielom. Boh mu kázal ubezpečiť svoj ľud v exile, že mu zostal verný. Dovtedajší život týchto ľudí vyzeral úplne beznádejne, takže tieto Božie slová im boli určite sladké. Pre Ezechiela však bolo trpké oznámiť vyhnancom hroznú správu, že Jeruzalem, ich domov, má byť zničený. Je „sladké“ vedieť, že Boh sa ti prihovára. A nehovorí ti len o veľkých veciach, aké poslal ohlasovať Jána a Ezechiela. Väčšine z nás Pán hovorí o menších veciach: ukazuje nám, komu máme odpustiť, káže nám citlivo sa porozprávať so svojím dieťaťom či povzbudiť priateľa alebo kolegu veršom z Písma. Či už ti je zverené slovo pre niekoho iného, alebo dostaneš usmernenie ty sám, je to vždy vzrušujúce, lebo sa ti prihovára Pán. Teda až dovtedy, kým to nemusíš vykonať. Potom možno pocítiš nervozitu a horkosť v žalúdku. No neklesaj na duchu! Pamätaj na to, že Boh ťa miluje a zveruje ti svoje slovo. A neunáhli sa! Pán je trpezlivý a chápavý. Vie, že budeš chvíľu potrebovať, aby si strávil to, čo ti hovorí. No potom pozbieraj odvahu! Tvoj Otec predsa sľubuje, že „ťa neopustí a nezanechá. Preto sa neboj, ani sa nechvej“ (Dt 31, 8).
„Pane, ďakujem ti za sladké slová, ktorými sa mi prihováraš. Dôverujem ti, že mi pomôžeš zvládnuť, čo bude nasledovať.“
Kniha zjavenia 10, 8 – 11; Žalm 119, 14. 24. 72. 103. 111. 131; Lukáš 19, 45 – 48