Piatok, 2. apríla Veľký piatok – Slávenie utrpenia a smrti Pána
Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. Ako sa mnohí nad ním zhrozili – lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí –, tak rozoženie mnohé národy. Králi pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nevravelo, a spoznajú, čo nikdy nepočuli. Kto uveril, čo sme hlásali? A Pánovo rameno komu sa zjavilo? Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili. My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie, ako ovca, ktorá onemela pred strihačmi a neotvorila ústa. Násilným súdom ho odstránili a kto sa bude starať o jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý. So zločincami ho pochovali, a hrob mal medzi boháčmi, hoci sa nedopustil neprávosti, ani lesť nebola v jeho ústach. Pán dovolil zdrviť ho slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním. Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Preto mu dám ako podiel zástupy a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov; a on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.
Zamyslenie
„Králi pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nevravelo, a spoznajú, čo nikdy nepočuli“ (Iz 52, 15).
Veľký piatok je pre mnohých pochmúrny deň. Máme pred sebou obrazy a opisy ukrižovania Ježiša, jednorodeného Božieho Syna, ktorý bol absolútne nevinný a nezasluhoval si žiadny trest. Jeho odsúdenie bolo nespravodlivosťou najhrubšieho zrna a úmyselnou potupu. Takže áno, dnes by sme mali zaujať hĺbavejší a vážnejší postoj, možno aj s mierne smutným nádychom. Nie je to však deň, keď by sme mali melancholicky trúchliť. Zaujmime k Ježišovmu umučeniu a smrti radšej postoj vďačnosti, bázne a úcty. Zahľaďme sa na ukrižovaného Pána a nechajme sa ohromiť až tak, že sa nám „pred tým, čo uvidíme, zatvoria ústa“ (porov. Iz 52, 15). Znie to síce paradoxne, no práve číra agónia a nespravodlivosť Ježišovho ukrižovania nám zjavujú mocnú a prekvapivú nádheru nášho Boha. Ukrižovanie Ježiša je dôkazom, že Božia láska je taká mocná, že aj zlo hriechu a smrti dokáže poslúžiť jej dokonalému plánu. Ukazuje nám, že dobrotu a silu, s akou Boh túži po našom vykúpení, nedokážu zničiť ani podlé úklady diabla, ani sebecké túžby hriešneho človeka. Žiadne násilie, klam ani podvod nedokážu zmariť jeho zámer. Zdá sa nemožné, aby sa Ježišovo utrpenie skončilo triumfálnym víťazstvom. Aj keď bol Ježiš „zohavený, že sa výzorom nepodobal človeku“, Boh prisľúbil, že ho „povýši, vyzdvihne a že bude veľmi slávny“ (porov. Iz 52, 13. 14). A práve tu dochádza k prekvapeniu: aj keď sa zdá, že zlo má posledné slovo, dobro napokon zvíťazí! Pri dnešnom kontemplovaní Pánovho umučenia si uvedom, že ty už koniec tohto príbehu poznáš. Áno, to ohavné utrpenie, bolesti a opovrhovanie, ktoré Ježiš znášal, boli skutočné. Ale skutočné je aj vykúpenie, ktoré pre nás svojím utrpením vydobyl. Zavŕšil sa Boží plán, ktorého cieľom bolo priniesť ti odpustenie a večnú spásu. Smrť nemá posledné slovo; má ho život. A to je niečo naozaj nádherné!
„Pane Ježišu, daj, aby sa dnes pri uvažovaní nad tvojím ukrižovaním a tvojou smrťou moje srdce radovalo z krásy tvojej lásky.“