Piatok, 19. marca Svätého Jozefa, ženích Panny Márie, slávnosť
Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.
Zamyslenie
„Jozef, Syn Dávidov, neboj sa…“ (Mt 1, 20).
Zdá sa, že Jozefove sny o šťastnom manželstve a rodine sa rozplývajú. Ako verný Žid a „spravodlivý muž“ (pozri Mt 1, 19) pozná židovský zákon vyžadujúci dodržiavanie posvätnosti manželstva, ktorú však podľa všetkého porušuje Máriino tehotenstvo. Jozef však zároveň túži Máriu ochrániť. Rozhodne sa teda poslúchnuť zákon a zároveň sa vyhnúť verejnému „skúmaniu“ tejto záležitosti. Zjavne ide o milosrdný, spravodlivý a zbožný plán. Boží plán je však ešte lepší. Boh posiela Jozefovi anjela, aby mu objasnil svoj zámer: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“ (Mt 1, 20). Jozefovi museli vtedy víriť hlavou mnohé myšlienky. Navyše mu Boh dáva prísľub, že toto dieťa nebude obyčajným človekom. Slová anjela o Máriinom synovi, ktorý má byť Mesiášom, teda tým, ktorý zachráni Jozefov národ pred hriechom, nesmierne prevyšujú Jozefove najsmelšie sny a nádeje. Netreba sa báť. Boh stále koná – a viac, než si on sám dokázal predstaviť. On sa musí len pevne pridŕžať Božieho prísľubu a vykročiť do neznáma. Aj mnohí z nás majú podobné nádeje a predstavy o budúcnosti. Pre tých z nás, ktorí sú rodičmi, sú naše nádeje a sny určite zviazané s budúcnosťou našich detí. Milujeme ich a plánujeme, obetujeme sa, aby mohli v živote dosiahnuť veľké veci, možno i väčšie ako my sami. Niekedy sa však veci neodvíjajú podľa našich nádejí a plánov. Vtedy, podobne ako Jozef, prechádzame na „plán B“. Aj nás zvykne zmiasť to, keď sa Božie cesty líšia od tých našich. No rovnako, ako Boh požehnal a viedol Jozefa, povedie a ochráni aj nás. Boh totiž vidí celý náš život, od chvíle nášho počatia až po našu večnosť. On sám najlepšie vie, ako naša situácia zapadá do jeho väčšieho plánu pre požehnanie nás samých, ale aj budúcich generácií. A je s nami aj v hmlistých časoch, aj v utrpení. K nám možno nepríde anjel s posolstvom, no predsa môžeme veriť v Božiu dobrotu a počúvať jeho hlas, hovoriaci slová: „Neboj sa“ (Mt 1, 20).
„Otče, vzdávam sa svojich plánov a dôverujem iba tebe. Svätý Jozef, oroduj za mňa!“