Piatok, 19. februára
Toto hovorí Pán, Boh: „Krič mocne, neutíchaj! Rozozvuč svoj hlas ako poľnica a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a Jakubovmu domu jeho hriechy. Áno, deň čo deň ma hľadajú, chcú poznať moje cesty ako ľud, čo koná spravodlivo a práva svojho Boha sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov! Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne. Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať? Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.‘“
Zamyslenie
„A nie toto je pôst, aký som si vyvolil?“ (Iz 58, 6).
Boh v dnešnom prvom čítaní pozýva svoj ľud k inému pôstu, než na aký sme zvyknutí. Im aj nám káže postiť sa od nespravodlivosti – vyslobodiť utláčaných, nakŕmiť hladných a zaodieť nahých. Na vyriešení týchto vážnych problémov musíme pracovať všetci spolu. No čo keby sme sa postili aj od menších prejavov nespravodlivosti, ktorých sa voči svojim blížnym denne dopúšťame? Pánovi urobí radosť aj to. Tu je zopár možností takého pôstu: Pôst od klebiet. Klebety sú nespravodlivé skutky preto, lebo v istom zmysle nimi kradneme povesť druhého človeka. A to platí to aj vtedy, keď sa ukáže, že to, čo sme povedali, je pravda. Pôst od kritizovania. Konštruktívna kritika pomáha zdokonaľovať, no pokiaľ nie je konštruktívna, ľudí ničí, pretože útočí na ich dôstojnosť a sebadôveru. Pôst od sťažovania sa. Keď sa sťažujeme, cítime sa čoraz nešťastnejší a nespokojnejší, čo automaticky vplýva na ľudí okolo nás; naša nespokojnosť ich znechucuje a tak prispieva k negatívnej atmosfére doma a na pracovisku. Pôst od zaujatosti. Človeka, voči ktorému sme zaujatí, držíme v zajatí zranenia, ktoré nám spôsobil. My sami sme zároveň väzňami tohto pocitu, ktorý spôsobuje, že naše srdce chladne. Ak sa ti to všetko zdá príliš náročné, skús sa na to pozrieť z iného zorného uhla. Čo keby si zmenil pôst na slávnostné hodovanie? Zamysli sa nad tým, ako by si nahradil svoje negatívne správanie skutkami lásky a dobroty. Namiesto klebetenia oslavuj a sýť sa tichom a diskrétnosťou. Namiesto kritizovania oslavuj povzbudzovaním druhých. Namiesto sťažovania si vychutnaj a oceň dobrodenia, ktorými ťa Boh požehnáva. Namiesto zaujatosti oslavuj odpustenie. Nič z tohto pritom nemusíš robiť vlastnými silami. Boh svojmu ľudu sľúbil, že mu pomôže, keď bude volať o pomoc, a tak pomôže aj tebe (pozri Iz 58, 9). Dôveruj Bohu, že ti v tomto Pôstnom období dá všetky potrebné milosti, aby si sa dokázal postiť – a aj hodovať a oslavovať!
„Pane, pomôž mi pristupovať k iným ľuďom tak, ako si k nim pristupoval ty – spravodlivo
Izaiáš 58, 1 – 9b; Žalm 51, 3 – 6. 18 – 19; Matúš 9, 14 – 15