Piatok, 16. októbra, svätého Gerarda Majellu, redemptoristu
Bratia, v Kristovi sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.
Zamyslenie
„… aby sme boli na chválu jeho slávy“ (Ef 1, 12).
Čo znamená žiť na chválu Božej slávy? Svätý Irenej povedal, že „slávou Boha je človek naplno živý“. A naplno žijeme vtedy, keď sa staneme takými, akými nás chce mať Boh: ľuďmi, ktorí žijú v Kristovi a ktorí vyžarujú Boží život aj na ľudí okolo seba. Keď sa niečo také deje, ľudia si to všimnú. Nevidia iba nás, ale Krista, ktorý je v nás. Takto vzdávame chválu Božej sláve. Ako to však vyzerá v reálnom živote? Tu je zopár príkladov. Božej sláve vzdávaš chválu vtedy, keď sa staráš o chudobných a so súcitným srdcom pomáhaš slabým, biednym či chorým. Božej sláve vzdávaš chválu vtedy, keď sa usiluješ vniesť pokoj do situácie, v ktorej treba odpustiť a zmieriť sa. Božej sláve vzdávaš chválu aj na pracovisku, kde všetko „robíš z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom“ (pozri Kol 3, 23). Nie vždy sa nám však darí vyžarovať svetu Krista. Uvedomujeme si svoje slabosti a nedostatky a často sme z nich znechutení. Zároveň nám to však pripomína, že život na Božiu slávu je v skutočnosti pozvoľný proces! Takýto spôsob života si neosvojíme zo dňa na deň, ale vytrvalým kráčaním s Pánom; ak mu to dovolíme, on sám v nás zavŕši svoje tiché, ale mocné dielo. V skutočnosti si len málokedy uvedomujeme, do akej miery je v nás Pán prítomný. Iní ľudia však vnímajú, ako z nás vyžaruje jeho sláva. Žiť na chválu Božej slávy znamená byť súčasťou diela, ktoré presahuje tento pozemský život a pokračuje v tom budúcom. Aj svätý Pavol píše: „My všetci s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (pozri 2 Kor 3, 18). Práve táto premena nás najlepšie pripraví na deň, v ktorom sa v plnosti zjednotíme so svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
„Nebeský Otče, pomôž mi vedome žiť čoraz viac na chválu tvojej slávy.“
List Efezanom 1, 11 – 14; Žalm 33, 1 – 2. 4 – 5. 12 – 13; Lukáš 12, 1 – 7