Piatok, 16. júla
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Zamyslenie
„Syn človeka je pánom aj nad sobotou“ (Mt 12, 8).
Vieš, o čom sa v Biblii úplne prvý raz hovorí ako o niečom, čo je „posvätené“? Nie, nie je to žiadne miesto, žiadny chrám či svätyňa. Je to čas. Ako prvý bol posvätený siedmy deň (pozri Gn 2, 3). Boh siedmy deň požehnal a posvätil, aby jeho ľud mohol spolu s ním odpočívať a nájsť osvieženie v kráse, ktorú stvoril (pozri Ex 31, 17). Od samého začiatku bol siedmy deň darom Božiemu ľudu, znamením jeho večnej lásky k nemu a oslavou vyslobodenia z útlaku. Židovský národ zachovávaním sabatu vstupoval do posvätného času, v ktorom uctieval Boha a oslavoval svoj zvláštny vzťah s ním. Niet divu, že niektorí farizeji boli pohoršení, keď sa im zdalo, že Ježišovi učeníci si siedmy deň vôbec nevážia. Problém bol v tom, že nerozpoznali v Ježišovi „Pána aj nad sobotou“. Preto nechápali, že učeníci dodržiavali Božie prikázanie už tým, že boli v Ježišovej prítomnosti. Každý okamih strávený s Ježišom bol posvätným časom! A čo my? Katechizmus nás učí, že môžeme dodržiavať „rytmus a ducha“ siedmeho dňa aj dnes (pozri KKC 2176). Každú nedeľu máme možnosť vstúpiť do posvätného času, počas ktorého nechávame odpočívať telo a prosíme Boha, aby osviežil našu dušu. Keď sa zhromažďujeme ako Boží ľud a uctievame ho, pripomíname si deň, keď Ježiš vstal z mŕtvych, a oslavujeme svoje oslobodenie od hriechu. Keď si vyhradíme tento čas na to, aby sme ho trávili s Pánom a s blížnymi, Ježiš nám dáva svoju milosť, ktorá nám pomáha rásť vo svätosti. Zamysli sa nad tým, ako učeníci v dnešnom evanjeliu vyhladli a hľadali jedlo. Aj my môžeme duchovne vyhladnúť, keď sa počas týždňa venujeme rozličným povinnostiam. Aj my túžime po osviežení a odpočinku. A práve to nám nebeský Otec vo svojej dobrote ponúka v Eucharistii. Keď jeme tento duchovný pokrm, zvláštnym spôsobom vstupujeme do „posvätného času“. Posvätení chlebom života a kalichom spásy sa pripájame k anjelom a ich nekonečnej piesni chvály Pánovej. Nedeľa je už pozajtra. Podarí sa ti vyhradiť si čas na jej posvätenie?
„Pane Ježišu, ty si Pánom nad sobotou. Pociťujem hlad po tvojom odpočinku.“
Exodus 11, 10 – 12. 14; Žalm 116, 12 – 13. 15 – 18; Matúš 12, 1 – 8