Piatok, 16. apríla
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Zamyslenie
„Šlo za ním veľké množstvo ľudí“ (Jn 6, 2).
Kto by nešiel za Ježišom? Veď premenil vodu na víno a uzdravoval chorých. Ba dokonca bol taký odvážny, že kupcom v chráme poprevracal stoly. Ľuďom prinášal do života vzrušenie – a veľa nádeje. Preto sa k zástupu, ktorý šiel za Ježišom od Galilejského jazera až na vrch, pripojil aj istý chlapec. Možno dúfal, že uvidí nejaký ďalší zázrak. Ale Ježiš zamýšľal urobiť ešte niečo väčšie. Chcel nasýtiť ľudí – uspokojiť ich telesný aj duchovný hlad. Keď tento chlapec kráčal za Ježišom hore kopcom, zrejme si neuvedomil, že aj Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, aby sa stretol s Bohom. Určite nepredpokladal, že jeho obed sa stane mannou pre druhých. Možno sa zaoberal praktickejšími úvahami. Jeho dve ryby a päť ražných chlebov – chlieb chudobných – to bolo viac, ako by dokázal zjesť sám. Možno niesol zásobu pre celú rodinu alebo azda zamýšľal toto jedlo predať, aby zarobil nejaké peniaze. Predstav si jeho prekvapenie, keď ho Ondrej priviedol k Ježišovi. Aká pocta! No v momente, keď Ondrej navrhol, aby vzali jeho obed a nasýtili ním zástupy, chlapec sa musel rozhodnúť. Môže sa svojho jedla zrieknuť? Čo mu na to povedia rodičia? Netušil ani to, čo s ním Ježiš urobí, no aj tak mu ho dal. Ježiša od chlapca tento malý milodar prijal, vzdával zaň vďaky – a rozmnožil ho! Aj dnes sa Ježiš pozerá na miliardy ľudí na zemi a vidí každého z nás. Vidí každé jedno dieťa, ktoré hladuje, lebo nemá chlieb. Vidí každého človeka, ktorý túži nasýtiť sa ním – Chlebom života. A vidí aj teba. Má prívetivý pohľad a otvorenú náruč. Pozýva ťa dať mu to, čo máš, to, čím môže nasýtiť svoj ľud. Možno máš pocit, že to nestačí, že nie si schopný pomôcť mu. Ježiš však rád prijme a požehná to, čo mu obetuješ. Pristúp bližšie; vystúp z davu. Daj mu k dispozícii svoje srdce aj svoje dary.
„Tu som, Pane. Dnes ma použi na budovanie svojho kráľovstva.“
Skutky apoštolov 5, 34 – 42; Žalm 27, 1. 4. 13 – 14; Ján 6, 1 – 15