Piatok, 14. augusta, sv. Maximiliána M. Kolbeho, kňaza a mučeníka
K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ‚Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele‘? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Zamyslenie
„Potom sa rozpamätám na svoju zmluvu s tebou“ (Ez 16, 60)
Ezechiel vo svojom proroctve prirovnáva Izrael ku krásavici, ktorá zrádza toho, kto ju zachránil a spasil. Vecne a bolestne tak Izraelitom pripomína, ako veľmi odpadli od Boha. Boh im však napriek ich nevernosti zostáva verný. Dovolil síce, aby pocítili následky svojej zrady, no od svojej zmluvy s nimi neodstúpil. Práve naopak, hovorí im, že „s nimi uzavrie večnú zmluvu“ (pozri Ez 16, 60). Ezechiel neskôr prorokuje, že Boh zabezpečí pre svoj milovaný ľud obnovu (pozri kapitolu 36) a stane sa pastierom, ktorý sa o nich postará a bude ich viesť (34, 15). Boh je vždy verný – on je skrátka taký. K vernosti povoláva aj nás, pretože vie, že vernosť nám zaistí stabilitu a vytrvalosť, ktoré potrebujeme na rozvoj našich vzťahov. Keď vieme, že niekomu môžeme dôverovať, oveľa ľahšie si pred ním úprimne otvoríme srdce. Týmto rastie dôverná blízkosť: prostredníctvom hlbšieho vzájomného spoznávania. Platí to najmä pre náš vzťah s Pánom. Boh je nám verný; my svoju vernosť voči nemu môžeme prejaviť tým, že s ním budeme pravidelne deň čo deň tráviť čas. Tento čas Bohu poskytne priestor a príležitosť zjaviť sa nám. On nám tak bude môcť povedať, čo má na srdci, a my mu budeme môcť väčšmi otvoriť svoje srdce. Boh nás vyzýva, aby sme sa s láskou starali aj o ľudí, s ktorými žijeme. Keď sa o svojich blízkych staráme napriek ich nedostatkom a zlyhaniam, odzrkadľujeme tým vernosť Boha voči nám. Aj naša dôvera sa tým prehlbuje a silnie a pomáha nám ešte viac sa otvoriť - Bohu aj druhým. Ezechiel nemohol živšie opísať nevernosť svojho ľudu voči Bohu. Práve preto je reakcia Boha na túto nevernosť taká úžasná. On svoj ľud nikdy neopustí! Kiežby aj nás obdaril milosťou zostať mu verní tak, ako je on verný nám.
„Otče, chválim ťa za tvoju nekonečnú vernosť, ktorú mi preukazuješ.“