Piatok, 13. novembra
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu. Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“ Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“
Zamyslenie
„Kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad“ (Lk 17, 31).
Dnešné evanjelium môže znieť trochu desivo. Mohlo by sa skutočne stať, že na konci čias budú niektorí ľudia vzatí do neba a iní zostanú „ponechaní“ (Lk 17, 31)? Ak by to skutočne tak bolo, kto by bol ponechaný? Mohli by sme to byť my? Alebo naši najbližší? Keď sa hovorí o konci čias, Cirkev nás vystríha pred doslovným chápaním biblických obrazov aj pred snahou spájať súčasné udalosti s Písmom. Dnešné evanjelium nás však môže väčšmi osloviť, ak sa nebudeme zamýšľať nad tým, či budeme tajomne vzatí do neba, ale skôr nad tým, ako trávime svoj čas tu na zemi. Je možné, že keď sa Ježiš vráti, my už nebudeme žiť, no v hodine smrti sa s ním tvárou v tvár stretne každý z nás. Keď sa tak stane, všetok majetok, ktorý sme počas života nahromadili a zveľaďovali, zanecháme tu na zemi. Rovnako tu zostanú aj naši blízki, naša práca, naše nedokončené plány. Hoci dnešné evanjelium znie trochu zarážajúco, ukrýva v sebe aj veľkú nádej. Pomysli na svätých. Čo po sebe zanechali? Zriedka si niekto pamätá, čo si obliekali alebo v akom dome bývali. Pamätáme však na ich lásku, vieru, obetu, dôveru v čase utrpenia, láskavosť a odvahu, ako aj plody týchto ich vlastností: nemocnice, útulky pre bezdomovcov, rehoľné rády inšpirované ich učením a množstvo duchovných synov a dcér. Čo zanecháš po sebe ty? Možno to – vďaka tvojmu úsiliu o zmierenie – bude väčšia jednota v rodine. Vďaka tvojmu svedectvu o Pánovej radosti to možno bude farnosť, ktorá bude bližšie k Ježišovi. Možno vnúčatá, ktoré vďaka tvojim modlitbám budú viac túžiť po Ježišovi. Zajtrajšok je neistý. K čomu ťa Ježiš pozýva dnes? Začni počúvať malé povzbudenia, ktoré ti vkladá do srdca, a podľa nich konaj. Jedného dňa ťa Ježiš zavolá domov. Dovtedy vykonávaj svoju úlohu, aby sa svet stal lepším miestom pre ľudí, ktorých tu zanecháš. Začni už teraz!
„Pane Ježišu, ukáž mi, ako mám zachovávať dedičstvo viery v teba a lásky k blížnym.“
Druhý Jánov list 4 – 9; Žalm 119, 1 – 2. 10 – 11. 17 – 18; Lukáš 17, 26 – 37