Piatok, 11. septembra
Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Zamyslenie
„Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka!“ (Lk 6, 42).
Hoci sa to možno na prvý pohľad tak nemusí javiť, celé dnešné evanjelium je o spytovaní svedomia a vyznávaní hriechov. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme zo svojich očí odstránili „brvno“ (Lk 6, 42), žeby sme mohli byť dobrými sprievodcami pre ľudí okolo nás (6, 39). Chce, aby sme venovali pozornosť vlastným chybám a slabostiam, aby sme sa stali učeníkmi, ktorí sú dobre „pripravení“ a podobní svojmu učiteľovi (6, 40). Priznajme si to: keď sme v osídlach hriechu, vo videní nám akoby bráni drevené brvno. Pokým svoj hriech tolerujeme a ospravedlňujeme a kým sa nevyberieme na spoveď, sme zaslepení. Navyše zostávame nezrelými učeníkmi a svojím biednym príkladom možno dokonca odvádzame ľudí od Ježiša. Nič však nie je stratené. Boh nám daroval spytovanie svedomia a sviatosť zmierenia. Takto môžeme odstrániť hriech, ktorý nám zastiera pohľad, a jasnejšie vidieť rozdiel medzi hriechom a svätosťou. Začneme sa inak pozerať aj na ľudí okolo seba. Pravdepodobne si budeme menej všímať ich chyby a častejšie v nich uzrieme Krista. Namiesto toho, aby sme ich odsudzovali, ľahšie im odpustíme. Ak sa chceme stať pravými Ježišovými učeníkmi, rovnako dôležité ako spytovanie svedomia a vyznanie hriechov je odpustenie. Priznajme si, v čom zaostávame, a prijmime milosť prekonať svoje nedostatky. Prostredníctvom sviatosti a rady kňaza začneme vidieť veci tak, ako ich vidí Ježiš, a oslobodíme sa zo zovretia hriechu. Následne sa staneme lepšími priateľmi, lepšími susedmi a ľuďmi vernejšími svojmu povolaniu. Dokážeme čoraz viac milovať ľudí vo svojom okolí a viesť ich – nie do záhuby, ale k Ježišovi! Všetky tieto milosti máš na dosah vo sviatosti zmierenia. Neváhaj teda prijímať túto uzdravujúcu a premieňajúcu sviatosť. Dovoľ Ježišovi, aby ti otvoril oči a premieňal ťa na zrelého učeníka – na takého, ktorý sa stále viac podobá svojmu Učiteľovi.
„Pane, otvor mi oči, aby som ťa nasledoval a bol príkladom pre všetkých, ktorí ma vidia.“
Prvý list Korinťanom 9, 16 – 19. 22b – 27; Žalm 84, 3 – 6. 12; Lukáš 6, 39 – 42