Nedeľa, 8. novembra
Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!
Prvý list Solúnčanom 4, 13 – 18;
Zamyslenie
„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými“ (1 Sol 4, 13).
Všetci občas zápasíme s pochybnosťami o viere a ani Solúnčania na tom neboli inak. Niektorí z ich blízkych zomreli pred Ježišovým druhým príchodom – udalosťou, o ktorej sa nazdávali, že sa stane počas ich života. A čo teraz? čudovali sa. Ako môžu byť mŕtvi účastní Ježišovho triumfálneho návratu? Pavol ich uisťuje, že nestratili svojich blízkych navždy, a tak nemajú smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej (pozri 1 Sol 4, 13). Keď sa Ježiš vráti, vzkriesi tých, ktorí už zomreli, a postaví ich spolu s tými, ktorí budú ešte žiť. Aj v nás môže zdanlivá definitívnosť smrti vyvolávať pochybnosti o pravdivosti vzkriesenia. Hoci veríme, že Ježiš vstal z mŕtvych, možno máme pochybnosti, čo je pripravené pre nás potom, keď zomrieme. Môže nám aj našim blízkym Boh naozaj dať oslávené telá, ktoré nikdy nepodľahnú chorobe, porušeniu ani smrti (pozri 1 Kor 15, 52 – 53)? Áno, môže, ale to si vôbec nevieme predstaviť. A práve tu sa k slovu dostáva viera. Pavol žiadal Solúnčanov, ale vyzýva aj nás, aby sme verili, že Ježišovo zmŕtvychvstanie skutočne má pre nás dôsledky. Kristus je „prvotinou“ – je prvý, ktorý má byť vyzdvihnutý; „potom, pri jeho príchode, tí, ktorí patria Kristovi“ (1 Kor 15, 23). Podrobnosti nepoznáme. Nevieme ako ani kedy. Ale ak svoju vieru oprieme o Ježiša a o to, čo pre nás urobil, on nás prevedie od pochybností k nádeji. Pavol utešuje Solúnčanov týmito slovami: „... a tak budeme navždy s Pánom“ (1 Sol 4, 17). To platí aj pre teba. Nemusíš sa poddať pochybnostiam, ktoré v tebe vyvolávajú strach a obavy. Boh je teraz s tebou a bude s tebou aj v budúcnosti – nech už tá budúcnosť prinesie čokoľvek.
„Pane Ježišu, verím, že si so mnou, teraz aj navždy.“
Kniha múdrosti 6, 12 – 16; Žalm 63, 2 – 8; Prvý list Solúnčanom 4, 13 – 18; Matúš 25, 1 – 13