Nedeľa, 6. júna
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.
Zamyslenie
„U Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie“ (Ž 130, 7).
Keď svätý Alfonz de Liguori v roku 1736 vyberal motto pre kongregáciu, ktorú založil, zvažoval viacero návrhov. Nakoniec sa však rozhodol pre slová dnešného žalmu: „U neho [Pána] je hojné vykúpenie.“ Alfonz tým chcel dať najavo, aké poslanie budú mať jeho misionári: mali ohlasovať bezhraničné Božie milosrdenstvo, ktoré je otvorené a dostupné aj pre tých najväčších hriešnikov. Alfonz to však určite urobil aj z iného dôvodu. V tom období bola totiž v Cirkvi rozšírená zvláštna spiritualita zvaná jansenizmus. Vyznačovala sa veľkou prísnosťou, strohosťou a dôrazom na Boží súd. Bola to napohľad nábožná a vznešená duchovnosť. Postupom času však ľudia v jej dôsledku začali trpieť nezdravými škrupuľami. Taktiež sa nesprávnym spôsobom báli Boha a toho, že by ho nejako urazili. Mnohí prestávali chodiť na sväté prijímanie, lebo sa ho aj pre najmenšie hriechy cítili nehodní. A jansenisti to schvaľovali – považovali to za cnostný a pokorný postoj. Svätci, ktorí v tej dobe žili – ako Alfonz či František Saleský – podľa ovocia tohto duchovného smeru vytušili, že čosi nie je v poriadku. Áno, Boh je aj spravodlivý a až hrozivo svätý, no je zároveň láskavejší než matka a milosrdnejší než ten najlepší človek na svete. Preto začali misky váh vyvažovať ohlasovaním Božej dobroty a Božieho milosrdenstva. Hoci do veľkej miery uspeli, výhonky jansenizmus na niektorých miestach a v niektorých srdciach pretrvali až dodnes. Dnes sa preto ponorme do tajomstva Boha, ktorý je nesmierne svätý a vznešený, ale zároveň pokorný a láskavý. Ak ho vnímame len ako akéhosi pohodového dobráka, spomeňme si, že proroci pri letmom pohľade naň s hrôzou padali na tvár. No ak sa ho príliš bojíme, nechajme sa preniknúť jeho priam materinskou dobrotou a láskou. Veď u Pána „je milosrdenstvo a hojné vykúpenie“ (Ž 130, 7).
„Pane, ty si svätý aj milosrdný. Daj mi o čosi viac spoznať oboje.“
Genezis 3, 9 – 15; Žalm 130, 1 – 8; Druhý list Korinťanom 4, 13 — 5, 1; Marek 3, 20 – 35