Nedeľa, 5. septembra
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Zamyslenie
„Vložil mu prsty do uší“ (Mk 7, 33).
Pripadá ti Ježišovo správanie v dnešnom evanjeliu zvláštne? Zrejme nie si sám. Nie je predsa bežné, že niekto vkladá prsty človeku do uší alebo sa dotýka jeho jazyka. Mysli však na to, že ten istý Ježiš povedal svojim učeníkom, aby jedli jeho telo a pili jeho krv, dotýkal sa malomocného a inému mužovi zase na oči prikladal blato. Pozadím všetkých týchto činov je čosi, čo možno zhrnúť jedným slovom: dôverná blízkosť. Nie však romantická či sentimentálna blízkosť, ale milosrdná blízkosť. Blízkosť Boha, ktorý miluje svoj ľud, a ktorý sa pokorne skláňa, aby vstúpil do našich zranených, zablatených a rozbitých životov, lebo nám chce ponúknuť uzdravenie a spásu. Keď sa Ježiš dotkol uší a jazyka toho muža, vybral presne tie časti tela, ktoré ho držali uväzneného v izolácii. Dal najavo, že presne vie, čo ten človek potrebuje, a nebojí sa tým zaoberať. Telesným dotykom mu Ježiš vrátil život. Už viac nebol uväznený v tichu. Odteraz mohol počuť hlasy svojich blízkych. Odteraz sa mohol s nimi rozprávať a odhaliť im svoje srdce. Aj tebe je Ježiš nablízku. Pozná ťa dokonca lepšie, ako sa poznáš ty sám. Vidí, akým spôsobom si sa dostal do izolácie – či už skrze hriech, strach a úzkosť, alebo chorobu. Tak, ako sa s povzdychom dotkol hluchonemého, rovnako pozná aj tvoju bolesť a chce ťa oslobodiť. Od teba žiada, aby si mu dovolil vstúpiť do tvojho srdca a nechal ho uzdraviť to, čo je zranené. Dnes k tebe Ježiš prichádza veľmi osobným a telesným spôsobom – v Eucharistii. Keď ho budeš prijímať, otvor si srdce a dovoľ mu vstúpiť do toho ticha a zmätku v tvojom vnútri, aby ťa mohol oslobodiť.
„Pane Ježišu, pozývam ťa do svojho srdca. Pane, príď so svojím uzdravujúcim dotykom.“
Izaiáš 35, 4 – 7b; Žalm 146, 6 – 10; Jakubov list 2, 1 – 5; Marek 7, 31 – 37