Nedeľa, 4. októbra
Zaspievam môjmu miláčkovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici: Vinicu mal môj miláčik na úrodnom úbočí. Ohradil ju, skaly z nej vybral, viničom ju ušľachtilým vysadil. Uprostred nej zrobil vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, ale ona iba plánky rodila. A teraz, obyvateľ Jeruzalema a muž Judey, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som mal ešte urobiť svojej vinici a neurobil som? A keď som čakal, že urodí hrozno, prečo urodila plánky? Teraz vám ukážem, čo urobím svojej vinici: Pováľam jej plot a bude napospas, zrúcam jej ohradu a budú po nej šliapať. Obrátim ju na púšť. Nebudú ju rezať ani okopávať, vyrastie na nej tŕnie a bodliaky. A oblakom prikážem, aby ju nekropili dažďom. Vinicou Pána zástupov je dom Izraela, mužovia Judey – jeho rozkošný sad. On čakal na právo – a hľa, bezprávie, čakal na spravodlivosť – a hľa, kvílenie.
Zamyslenie
„Zaspievam… pieseň svojho priateľa o jeho vinici“ (Iz 5, 1).
Obraz vinice sa vo Svätom písme vyskytuje pomerne často. Dnes ho máme dokonca v troch čítaniach zo štyroch. Aj v žalme sa spieva, že „vinicou Pánovou je jeho ľud“. Izaiášova pieseň o vinici však Izrael určite nepotešila. Jeho pieseň je o starostlivo obrobenej vinici, ktorá rodí len plánky, a o jej majiteľovi, ktorý dopustil, aby spustla. Izaiáš síce jasne nehovorí, čo Boh urobí so svojím ľudom, je však isté, že ak sa nič nezmení a Izraeliti budú aj naďalej hrešiť, zažijú na sebe následky odlúčenia od Boha. Aj za týchto ťažkých okolností im však svitá nádej. Spomeň si, že majiteľ túto svoju vinicu neúnavne okopáva a zúrodňuje. Nevzdáva sa! Áno, Boh očakáva, že jeho ľud bude prinášať ovocie – pretože vie, že ho dokážeme prinášať. Zároveň však platí, že keď sa od Boha odlúčime, ponesieme následky. Boh nás však ustavične volá naspäť a ponúka nám svoju pomoc. To je dôvod na nádej. Predstav si, ako namáhavo musel majiteľ vinice pracovať, aby ju pripravil a ochránil. Vinič zasadil do úrodnej, dobre skyprenej pôdy. Ohradil ju a uprostred nej postavil vežu s lisom. Boh podobne aj nás sadí do svojej milosti a každého z nás sýti a napája všetkým potrebným, aby sme v jeho starostlivých rukách prekvitali a prospievali. Od svojho krstu patríš Pánovi. On ťa živí Eucharistiou a obnovuje sviatosťou zmierenia. Žije v tebe Duch Svätý, ktorý ti ako živá voda pomáha rásť vo svätosti. Ba čo viac, tvoji bratia a sestry v Pánovi ťa ako spriaznené viniče vo vinici podporujú a povzbudzujú. Boh ťa vo veľkej bolesti pestoval a zušľachťoval, aby z teba vyšľachtili vzácnu odrodu viniča. Milosť ešte väčšmi rásť v láske k nemu a prinášať ovocie pre jeho kráľovstvo – toto všetko máš na dosah! Nedaj si to vziať!
„Nebeský Otče, pomôž mi odpovedať na tvoju stálu, hojnú milosť a prinášať ti ovocie!“
Izaiáš 5, 1 – 7; Žalm 80, 9. 12 – 16. 19 – 20; List Filipanom 4, 6 – 9; Matúš 21, 33 – 43